LIPTOVSKÉ KĽAČANY. S pôvodom názvu obce, ktoré historické dokumenty spomínajú od 15. storočia, sa spájajú sokol a kobyla. V jednej z dvoch teórii vzniku mena Liptovských Kľačian sa hovorí o sokoloch, teda klečenoch. Liptov bol kedysi pre husté lesy s bohatými poľovnými revírmi obľúbeným miestom šľachty, ktorá na lov používala sokoly. Dravce pre nich cvičili miestni obyvatelia. V prospech tejto teórie hovorí staré obecné pečatidlo so sokoliarom. Druhá verzia pôvodu názvu hovorí, že Kľačany pochádzajú zo slova kľäča, teda kobyla.
O okolie Kľačian, blízkej Ľubele a Dúbravy, sa zaujímali ťažiari, v údolí potoka Kľačianka sa vtedy napríklad ťažilo zlato. Miestne bane pritom v ničom nezaostávali za dôležitosťou baní v okolí Ľupče. Neskôr sa v okolí obce ťažila aj železná ruda a gro obyvateľov sa živilo práve prácou v baniach, ale aj v okolitých lesoch.
Od malofatranského Kriváňa po tatranský
Život obyvateľov Liptovských Kľačanoch, ktoré sa čupia sa pod masívom Chabenca, bol vždy úzko spätý s blízkou prírodou. Blízka Kľačianska dolina je atraktívnym miestom rodinných výletov, cyklotúr a prechádzok. Okrem toho sa obyvatelia ale aj návštevníci môžu pokochať jedinečným výhľadom, ktorý lemujú dva Kriváne, celkom vpravo tatranský a naľavo malofatranský.
„Práve preto nám veľmi záleží na čistom životnom prostredí. Jednou z najdôležitejších úloh pre nás je preto zachovanie prírody v okolí pre ďalšie generácie,“ povedala Viera Tomčíková, starostka Liptovských Kľačian, ktoré sú zároveň aj členmi združenia obcí Ekológ. Obec chce ešte viac zintenzívniť dohľad nad čistou prírodou založením vlastnej organizácie, ktorej cieľom bude nielen jej ochrana, ale aj rozvoj.
Tradičné aj netradičné podujatia
Nedávno sa podarilo odovzdať do užívania 23 nájomných bytov, čím podporili najmä mladé rodiny. Pamoramatický výhľad a lesy, ktoré Kľačancom dýchajú na chrbát, však nestačia na to, aby tu okrem pokoja vládla aj spokojnosť.
„Naša obec žije bohatým kultúrnym aj športovým životom,“ spresnila Tomčíková.
Novoopravený miestny kultúrny dom sa aj v uplynulom roku stal dejiskom mnohých podujatí, ktoré inde možno už aj pre nezáujem zanikajú, no v Kľačanoch majú tradíciu a obľubu.
„Ľudia sa tu spoločne zabávajú počas bursy, pri príležitosti osláv Dňa matiek, Dňa detí, či vyrábajú lampióny na lampiónový sprievod. Ďalej organizujú posedenie s najstaršími občanmi obce. Na Mikuláša si deti okrem prevzatia darčeka zdobia aj vianočné perníčky. Okrem toho sa nám poradilo presťahovať obecný úrad na prízemie kultúrneho domu, vďaka čomu sme ľuďom opäť o niečo bližšie, pretože sa nemusia štverhať do schodoch,“ spresnila starostka.
Jednou z posledných pých Liptovských Kľačian je nový betlehem, ktorý bude každoročne dopĺňať slávnostnú atmosféru Vianoc. Postaral sa oň miestny stolár Peter Veselovský, ktorý vyrobil konštrukciu, obecný úrad, ktorý zaobstaral sochy a kňaz Ladislav Čurila tým, že ho vysvätil.
Starosti im robia hroziace povodne
Hokejové turnaje sa stali v Kľačanoch pomaly tradíciou. Miestna mládež využíva ihrisko v lete napríklad aj na futbal, v zime sa zmení na ľadovú plochu, po ktorej brázdia mladí hokejisti alebo každý, kto si chce pri korčuľovaní aspoň na chvíľu vyvetrať hlavu.
Nielen starostka s obavami počúva predpoveď počasia. Dážď vie v Kľačanoch narobiť veľké škody, naposledy to bolo počas povodní pred dvoma rokmi.
„Robíme čo môžeme, aby sme zabránili vylievaniu miestneho potoka. Vypracovali sme projekt protipovodňových opatrení, ministerstvo životného prostredia žiadame každý rok o peniaze. Zatiaľ však bezúspešne, preto si musíme pomáhať sami ako vieme,“ uzavrela starostka.
