VÝCHODNÁ. Stanislav Šimunka, usmiaty modrooký kominár z Východnej, minulosť komentuje slovami, že mu už dávno nestačí jedna kefa na pleci. On si svoje kominárske pomôcky vozí v aute. V kombíku. A neobchádza všetky domácnosti, ako chodievali kominári kedysi.
„Teraz ideme len na zavolanie majiteľa nehnuteľnosti. Žiaľ, nie každý si plní zákonnom stanovenú povinnosť, aby si dal skontrolovať a vyčistiť komín. Samozrejme, na začiatku nového roka aj kalendár donesieme, takže čosi z tradície ostalo,“ priznal jeden z dvoch kominárov v Mikulášskom okrese.
Jeho rajónom je Liptovský Hrádok a okolie, ale volajú ho aj do širšieho okolia.
Aká bola vaša cesta ku kominárstvu?
- Nahovoril ma kominársky majster v Liptovskom Mikuláši Michal Devečka, keď som bol štrnásťročným chlapčiskom. Hneď som bol za a nezľakol som sa ani špiny, ani výšok. Vyštudoval som Strednú odbornú školu stavebnú v Bratislave, kde bola aj odbor kominár. Teraz je takáto škola bližšie pri nás, v Banskej Bystrici.
Určitý čas som robil v Liptovskom Mikuláši. Keď som sa však v roku 1991 vrátil domov zo základnej vojenskej služby, udiali sa také zmeny v našej krajine, že som potom dlho nepracoval ako kominár. Robil som úplne niečo iné, až po pätnástich rokoch som sa vrátil k svojmu remeslu. Takže som robil kominára ešte za socializmu a potom v nových podmienkach novej krajiny.
Robíte vo výškach?
- Áno, ale veľa ľudí si pletie slovo kominár so slovom kaskadér. Kominár chodí síce aj po strechách, keď treba a sú ku komínu bezpečné prístupy. Ale stalo sa mi, že jedna domáca pani mi povedala – no, ku komínu sa dostanete len zhora. To musíte rozobrať škridľovú strechu, aby ste sa po latách k nemu dostali. Potom strechu musíte poskladať. Vážená milá pani, povedal som jej, ja som kominár, nie pokrývač. Môžem však prísť s rebríkmi a komín zvrchu vyčistiť.
To znamená, že čistíte komíny zvrchu?
- Väčšina starších domov má komínové dvierka na povalách, ale teraz v domoch musia byť dolné čistiace dvierka, takže dá sa komín vyčistiť zospodu, ak nie je prístup zvrchu. Ak sa o komín kominár pravidelne stará, nie je v ňom až taká veľká špina, ako si zvyčajne ľudia myslia. Ale ak zavolajú kominára raz za päť, či dvadsať rokov, to už problém je.
Vy vidíte ľuďom do pôjdov, ktoré sú zvyčajne, takpovediac neviditeľné.
- Vidím tam rôzne veci. Keď zbadám, že je pri komíne alebo komínových dvierkach niečo nebezpečné, samozrejme, majiteľov upozorním. Niekedy sú tam také chyby, že som povinný napísať správu o zákaze používania komína. Napríklad, keď sú komínové dvierka úplne rozpadnuté, komín je na rozpadnutie, sú v ňom trámy. Takých chýb, ktoré môžu spôsobiť požiar, je veľa.
Stretávate sa kominári v liptovskom regióne?
- Stretávame sa na školeniach. Je to veľmi dobré, pretože doba ide rýchlo dopredu, veľa vecí sa mení. Vychádzajú, napríklad nové vyhlášky, takže sa dozvedáme veľa nových a dobrých vecí práve na školeniach. Dozvedáme sa aj praktické veci, pretože sa delíme navzájom so svojimi skúsenosťami.
V čom ide vo vašej profesii pokrok dopredu?
- Keď sme začínali, mali sme jednu šesťmetrovú oceľovú kefu s fibrovou hlavicou, jednu krátku na dymovody a nejakú škrabku. Dnes mám vecí plné auto, pretože pomôcky sa už nedajú odniesť na pleci. Vyplýva to aj z toho, že komíny sú rôzne, s rozličnými priemermi, materiálmi. Technológia postúpila dopredu, takže máme aj kameru. Kominárstvo je úplne o niečom inom ako pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Máte obľúbené miesta či roboty na komínoch?
- Človek si nenavyberá. Niekedy si poviem – to bude fajn, ale niekedy ma práve toto miesto zaskočí tak, že pri jednom komíne ostanem aj pol dňa. Nikdy neviem, kde ako dlho budem. Presne na čas zvyčajne dokážem prísť iba k prvému komínu v daný deň.
Spomeňte nejaké zaujímavosti z práce.
- Napríklad ma zavolajú na revíziu komína a to, čo tam nájdem, sa komínom ani nedá nazvať, lebo nespĺňa žiadne kritériá komína. Zvyčajne je to len cez povalu prestrčená rúra. Takže iba poviem – milá tetuška, na toto vám revíznu správu nedám. Treba postaviť taký komín, aby vyhovoval normám.
V Liptove máme aj dedinky, kde sú veľmi zle porobené komíny. Sú tam na jeden komín kadejako ponapájané rúry. Potom z desiatich takýchto komínov som dal v ôsmich zákaz používania, kým ich dajú do poriadku. Stalo sa to v starších domoch, kde kedysi neboli komíny, ale len dymníky. To sa komín vyviedol do povaly a v streche boli otvory – dymníky, ktorými šiel dym von. Malo to konzervačný účinok na drevo strechy, ale aj na uložené klobásky a slaninu.
Niekedy som skutočne prekvapený, ako krásne si ľudia porobia dnu v dome, ale aký neporiadok v zmysle zle urobených komínov na povale nájdem.
Keď práve z týchto príčin vznikol požiar v jednom dome, všetci majitelia okolitých domov ma volali na obhliadku a dali si povedať, čo treba upraviť. Zľakli sa, že aj oni vyhoria. Nešťastie jedného vyburcovalo všetkých naokolo.
Kominárstvo je šťastné čierne povolanie, čím si ho kompenzujete vo voľnom čase?
- Ľudovou hudbou. Máme kapelu vo Východnej, v ktorej som primášom a vystupujeme pod názvom Ľudová hudba Stanislava Šimunka.
Kominár vraj nosí šťastie, ste šťastný človek?
- Šťastie je podľa mňa relatívny pojem. Ale mám radosť, keď majú radosť ľudia, ktorí ma stretnú. Samozrejme, že ma poznajú podľa oblečenia – som špinavý, v čiernom a oni, keď ma zazrú, chytia sa za gombík. Niektorí sa prihovoria, niektorí sa ošuchnú. Keď som náhodou v čistých montérkach, prekvapene zaprotestujú, že nie som špinavý. Toto sú príjemnejšie stránky nášho povolania.
Čo želáte ako kominár ľuďom?
- Aby boli všetci zdraví. Keď bude zdravie a práca, bude všetko v poriadku.
