RUŽOMBEROK. Od začiatku tohto roka sa naplno rozbieha činnosť v závere minulého roka na ružomberskej radnici vytvoreného združenia Slovenské dedičstvo UNESCO.
Predsedom združenia i správnej rady sa po prvom valnom zhromaždení stal Ján Pavlík, primátor Ružomberka.
Spoločný marketing
Cieľom združenia je vytvoriť podmienky pre koordinovanú cieľavedomú činnosť jeho členov a partnerských organizácií pri rozvoji a marketingu lokalít prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V rámci tejto činnosti chcú členovia združenia spoločne organizovať propagáciu lokalít UNESCO, budú podporovať a vytvárať pozitívny imidž Slovenska ako destinácie UNESCO.
„Som rád, že myšlienka založenia združenia Slovenské dedičstvo UNESCO sa zrodila práve v Ružomberku a som presvedčený, že napriek neľahkej dobe, ktorú žijeme, dokážeme spolupracovať na pozitívnych veciach. Spojenie lokalít UNESCO v jednom združení bude určite prínosom pre každú z nich, zároveň pre všetky spoločne, a pre celé Slovensko v oblasti cestovného ruchu i kultúry,“ vyjadril sa J. Pavlík.
Slovenský zoznam UNESCO
Prvé boli zapísané do zoznamu UNESCO v roku 1993 Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia, Spišský hrad a okolie a Vlkolínec – pamiatka ľudovej architektúry. Historické jadro Bardejova bolo zapísané do zoznamu v roku 2000.
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka – rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej boli zapísané v roku 2008.
V roku 2009 bola doplnená lokalita Spiša v zozname o mesto Levoča.
Ako lokality prírodného dedičstva boli do zoznamu UNESCO zapísané jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu v roku 1995 s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu v roku 2000.
Pralesy Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Vihorlatský prales v pohorí Vihorlat boli zapísané do zoznamu v roku 2007.
Na čakacej listine so žiadosťou o zapísanie do zoznamu UNESCO sa nachádza drevený oltár Majstra Pavla z Levoče či Limes Romanus, pozostatky rímskych pevností na Slovensku alebo aj tokajská vinohradnícka oblasť.
