LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Klemens si tento prívlastok vyslúžil tým, že bol nielen maliarom, ale aj sochárom, staviteľom, chemikom (priekopníkom fotografie-dagerotypie), geológom, paleontológom, mineralógom, botanikom a vynálezcom v oblasti mechaniky.
Vo všetkých týchto odboroch pracoval popri svojej pedagogickej činnosti, a to od jej začiatkov už v Prahe, ale najmä po skončení štúdií pri pôsobení na dvojročnej slovensko-nemeckej reálke v Žiline a napokon na moysesovskom gymnáziu v Banskej Bystrici.
Život ho dobre popreháňal
Záujmy a povolania J. B. Klemensa boli skutočne mnohostranné. Vystriedal ich veľa, pôsobil na mnohých miestach a život ho dobre popreháňal. Počas pražských štúdií vyučoval v Amerlingovom vzdelávacom ústave. Práve pražskému lekárovi Karolovi Amerlingovi adresoval Klemens list, v ktorom opisuje svoj výlet do Vysokých Tatier.
Originál listu, datovaného v Banskej Bystrici 16. septembra 1880, je v archíve Národného múzea v Prahe.
Opis výstupu Kôprovou dolinou do Temných Smrečín a na Kriváň pochádza skutočne od Jozefa Božetecha Klemensa a použil ho i Július Kálmán v článku Ako videl slovenský maliar Tatry pred 77 rokmi v časopise Krásy Slovenska 11/1957. Pre jeho originalitu dávame prednosť tejto téme pred zamýšľaným príspevkom o Klemensových vynálezoch.
Výlet na Kriváň
Klemens ho uskutočnil so svojou dcérou Bohdanou, učiteľkou a jej kolegyňou Válkovou z Plzne. Maliar mal vtedy 63 rokov. Výletníci sa vybrali z Banskej Bystrice do Liptova 19. augusta 1880 a pobudli tam dva dni, aby sa na cestu pripravili.
Klemens vo svojich zážitkoch uvádza doslovne: „Po dostatočných prípravách v Pribyline, vybrali sme sa 21. augusta popoludní s dvoma sprievodcami smerom ku Kriváňu málo naklonenou rovinou, posiatou malými hájmi, prepletenou roľami, ale hlavne lúkami, kde ľud pracoval pri sene a oživoval dlho tiahlymi, melancholickými piesňami celé okolie. Rovina sa tiahne až na samú pätu Kriváňa, ktorou hučí divá rieka Belá."
Krásy a divy
List Karolovi Amerlingovi prezrádza obdivuhodný pozorovací talent Jozefa Božetecha Klemensa i jeho literárne vlohy. Chronologicky zachytáva púť k vysnenému cieľu, k symbolickému štítu: „Medzi Tichou (dolinou) a Kôprovou v tej výške, kde už prestala rásť kosodrevina, vyviera z pôdy na neveľkej poľane neobyčajne mnoho prameňov. Tieto sa stráňou hneď vrhajú, čo malá rieka, do doliny Kôprovej, kde má svoj počiatok Belá. Sú to krásy a divy vznešenej prírody, pre ktoré niet slov a tým menej ich možno v krátkosti opísať.
„Škoda, že tu nemožno ísť ďalej hrebeňmi; nie sú tu pešinky ako v Alpách: bolo by možné uvidieť krátkou cestou mnohé morské oká a mnoho iných jazier, akými sa Tatry pred iným horstvom vyznamenávajú. Sú to štíty, pyramídy, zápole, hrebene, grúne a bralá premiešané morskými okami čiste túžobne obrátené k nebesiam. Toto ani horstvo Sinai v sebe nemá. Duch Slovana môže objať Tatry v ich kráse a veľkosti. Tatry boli a sú naše oltáre."
Na druhý deň
Dvadsiateho tretieho augusta stúpali piati výletníci - J. B. Klemens, jeho dcéra Bohdana, slečna Válková a dvaja sprievodcovia - dolu dolinou, zo stromov si robili priechody z jedného brehu rieky Belej na druhý, ako to robili aj v predochádzajúci deň. Bola pred nimi úloha vystúpiť na temeno Kriváňa.
„Z Vyšnej Priehlbiny sa stúpa na temeno veľmi ťažko pre samé balvany, ktoré akoby z neba nasypal. Niekoľko ráz nás zahalila hmla. Hrebeň pod temenom je široký asi šesť metrov s dostatočnými priehlbinami, takže si tu možno pomáhať aj rukami. Temeno je asi dvanásť metrov dlhé a asi osem metrov široké. Z temena je prekrásny výhľad do diaľky. Vidno naokolo grupu celých Tatier s dvoma ešte vyššími vrcholmi: Lomnickým a Gerlachovským. Tieto nestoja tak osamote ako Kriváň, vystupujú väčšmi z masy a nie sú také impozantné.
Na temene sú dve rozbité fľaše, ktoré zložené dávajú puzdro na vizitky návštevníkov."
Toľko úryvky z Klemensovho zaujímavého listu o netradičnom výlete do Vysokých Tatier s výstupom na Kriváň.
Ďalší deň
Dvadsiateho piateho augusta dorazila skupinka k Štrbskému plesu, kde prenocovali v hoteli.
„Hotel leží na južnej strane jazera, kým na severnej strane vystupujú divo členené Tatry s dolinami, prekrásny to pohľad," s pátosom umelca pripomína Klemens.
Napokon cez Bobrovec, kúpele Lúčky, Kubín, cez Ružomberok a cez kúpele Korytnica dorazili 29. augusta 1880 späť do Banskej Bystrice.
Autor: Pavol Maria Kubiš
