RUŽOMBEROK. Zrušili tu všetky tri slovenské gymnáziá i Maticu slovenskú v roku 1875. Skonali mnohí národovci a literáti: J. Palárik, J. Kalinčiak, M. M. Hodža, A. Sládkovič, J. Kráľ či J. Záborský.
Zosilnelo vysťahovalectvo: do konca storočia odišla zo Slovenska takmer tretina obyvateľov, najmä do Ameriky, aby sa vyhla politickému i sociálnemu útlaku.
Tlačiarní a vydavateľstiev bolo málo
Aj čo sa týka vydavateľstiev a tlačiarní bolo ich poskromne. V Martine pôsobil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, slovenským podnikom bola tiež Škarniclova tlačiareň v Skalici a tlačiareň Jána Bežu v Senici.
Okrem toho sa slovenské knihy a časopisy tlačili v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici a Levoči, ale celkove prevládali tlačiarne, ktoré slúžili predovšetkým snahám uhorskej vlády.
Za takejto situácie si 15. novembra 1888, teda pred 125 rokmi, založil v Ružomberku tlačiareň Karol Salva.
Narodil sa v Liptovskej Sielnice 11. augusta 1849. Do školy chodil v rodnej obci, potom študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, stal sa učiteľom v Hornej Lehote, Sielnici a v gemerskom Klenovci.
Už v Sielnici zostavil a v Liptovskom Svätom Mikuláši vydal prvý ročník Domového kalendára na rok 1884. Postupne v Klenovci pribudol k nemu pedagogický časopis Dom a škola.
V Domovom kalendári na rok 1887 vyšiel Salvov článok Čo Slovák, to človek, ktorým reagoval na známe heslo Hornouhorského vzdelávacieho spolku (FEMKE) Tót nem ember (Slovák nie je človek). V tomto článku autor ani tak neútočil na Maďarov, ako obhajoval slovenský ľud, jeho pracovitosť a umelecké nadanie. A práve tento článok sa stal Salvovi osudným.
Ovplyvňoval kultúrne pomery na Slovensku
Podľa štatistiky a bibliografie jeho produkcie od Ivana Kamenického vydal Karol Salva vlastným nákladom a vytlačil 26 časopisov, 6 kalendárov a vyše 450 kníh.
Svojou činnosťou ovplyvnil nielen kultúrne pomery v Ružomberku a jeho okolí, ale na celom Slovensku.
Najstarším Salvovým časopisom bol Dom a škola, naj-priebojnejšími jeho novinami boli Slovenské listy, ktoré v druhom ročníku vydával so satirickou prílohou Mydlo.
Významnú úlohu zohral Obzor, časopis pre ženy Dennica a mal plány i na ďalšie tituly. Knižné vydania tlačiarne zvyšovali svoju úroveň ideovú i typografickú, začali vychádzať v edíciách a boli určené širšiemu okruhu čitateľov.
V tlačiarňach vychádzala politická literatúra, pôvodná slovenská poézia, slovenská próza, divadelné hry, detská a prekladová literatúra, napríklad L. N. Tolstoj, Sofokles, F. Schiller a podobne, pedagogické práce, história, národopis, jazykoveda, prírodné vedy, ale tiež hudobniny.
Z typografického hľadiska treba hlavne oceniť, že Salva vytlačil pre spolok Tranoscius Kralickú bibliu, ktorá má rozsah 1500 strán.
Tlačiareň lacno predal a odišiel do Ameriky
Karol Salva bol naozaj výnimočným človekom. Pochopil to najmä Š. M. Daxner, ktorý ho naviedol na tlačiarenskú činnosť a vybavením pôžičky mu to aj umožnil.
Ale po roku 1900 sa jeho situácia začala zhoršovať. S odbytom vlastných vydaní mal čoraz viac ťažkostí. Napokon roku 1909 mu neostávalo nič iné ako vyhlásiť konkurz a tlačiareň predať za lacný peniaz. Rozhodol sa vysťahovať do Ameriky, kam ho pozval Peter Rovnianek. V Clevelande pred sto rokmi 21. januára 1913 ako šesťdesiatštyriročný zomrel.
Autor: Pavol Maria Kubiš
