LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Peter Živý sa jedenásť rokov venuje štúdiu alternatívnych foriem pedagogiky a je zapojený do viacerých inovatívnych prúdov a hnutí na Slovensku.
Jednou z jeho srdcoviek je intuitívna pedagogika. Zaoberá sa ňou päť rokov, chodieva na vzdelávacie pobyty do Nemecka a Švédska.
Podobnosť s Komenským je náhodná?
Do Švédska preto, lebo v tejto severskej krajine jedinečnú školu Solvik založil aj s priateľmi a rozvinul do originálnej podoby intuitívnej pedagogiky Pär Ahlbom, 80-ročný skladateľ, hudobník, učiteľ a novátor v oblasti pedagogiky. Tento veľmi vitálny muž sa výrazne podobná na Jana Amosa Komenského. A nielen čiapočkou na hlave.
Pred viac ako rokom navštívil Pär Ahlbom Slovensko, kde viedol zážitkový seminár s hrami intuitívnej pedagogiky v Banskej Bystrici. Oveľa mladší učitelia v hrách s ním takmer strácali dych.
Pritom na prvý pohľad ide o celkom obyčajné aktivity: skákanie, tlieskanie, behanie, vyvažovanie, padanie, vzďaľovanie, približovanie, počúvanie, rovnováha, rytmus, reč či improvizácia.
Všetky hry smerujú k tomu, aby sa dieťa, ale aj dospelý, ktorý sa do nich zapojí, cítili bezpečne, slobodne a čo najviac rozvíjali tvorivé sebavyjadrenie.
„Tieto hry totiž veľmi múdro prepájajú naše myslenie, cítenie a telo v jeden živý celok. Cvičíme v nich svoju pozornosť v rôznych situáciách, prepájame mozgové hemisféry a vytvárame nové synapsy. Tieto hry sú zároveň koordinačnými, sebaspoznávajúcimi aj sociálnymi cvičeniami, v ktorých sa môže striedať hravá prítomnosť so skúmavým pozorovaním,“ vysvetlil P. Živý.
Švédska škola Solvik týmto spôsobom existuje už viac ako tridsať rokov. Je plná hier, beznátlakovej komunikácie, pochopenia dospelých s detským svetom.
Tieto hodnoty ponúka dospelým – učiteľom, vychovávateľom, rodičom či starým rodičom na Slovensku aj Peter Živý. Sám kreatívne dopĺňa hranie sa, pretože počas piatich rokov s rôznymi skupinami vznikli úplne nové nápady na hry. Základom pre takéto vznikanie je vždy otvorená prítomnosť.
Na školskom dvore nechýba lano
Peter Živý absolvoval už niekoľko vzdelávacích pobytov vo Švédsku. Naposledy školu Solvik navštívil vlani v lete a odvtedy sa intenzívnejšie hrá. Na seminároch, školeniach, festivaloch. Odovzdáva štafetu intuitívnej pedagogiky ďalej.
„Škola v zmysle vyučovanie sa u Pära Ahlboma začína už na autobusovej zastávke,“ začal predstavovať švédsku školu mladý muž. „Deti sa tu stretnú so spolužiakmi či učiteľmi a kým putujú do školy, ako hovorí Pär, veľa vecí medzi sebou preberú.“
Samozrejme, v škole Solvik majú švédske deti všetky predmety, ako ich poznáme aj zo slovenskej školy, ale „... Pär tvrdí, že sa usilujú, aby deň u detí mal zdravý priebeh a aby deti a ani učitelia nemali z predmetov guláš.“ Preto učia učebnú látku v epochách. Vo vyučovaní je veľa pohybu, u menších detí veľa praktických úkonov bežného života a po hlavnom vyučovaní, napríklad jazykov, nasleduje práca s rukami. Na školskom dvore nechýba ani lano, na ktorom sa dá vysoko „lietať“.
Dobrovoľnosť je vysokou hodnotou
Merete Lovlie je učiteľkou zo Solviku a Petrovi Živému učarovala svojou priamosťou a úprimným záujmom o deti. Ona rovnako ako aj zakladateľ školy tvrdia, že dobrovoľnosť je vo vyučovaní vysokou hodnotou.
Dieťa, ktoré sa dobrovoľne zúčastní akejkoľvek činnosti, ide do nej s najvyššou pozornosťou, a teda sa aj najviac naučí. Preto všetkým v Solviku záleží na tom, aby deti prichádzali do školy dobrovoľne, aby boli v škole rady.
„Chceme mať žiakov v škole dobrovoľne prítomné,“ povedané slovami Pära. To však predpokladá, že dieťa nemá zo školy ani z ničoho, čo sa v nej deje, strach. Škola sa stará o to, aby sa v nej deti cítili bezpečne.
Keď sa dospelí hrajú, aby vedeli pracovať s deťmi
Hry a pohybové aktivity intuitívnej pedagogiky sa Peter Živý na Slovensku hrá najmä s dospelými, ktorí pracujú s deťmi. Zvyčajne sa v skupine stretnú navzájom neznámi ľudia a už pri prvej hre s predstavovaním každý pozná každého. Totiž: nepredstavujú sa tradične jeden druhému, ale hrajú sa so svojimi menami, ich energiou, melódiou, spájajú slovo s pohybom a mimikou. Po chvíli je v skupine smiech, spontánnosť a uvoľnenosť.
Nasledujú, napríklad hry s protichodným pohybom rúk a nôh na prepojenie a aktivizáciu hemisfér, tlieskanie, preskakovanie lana, padanie, úžasu plné hranie sa s hodvábnymi pásmi, ale aj možnosť robiť v akejkoľvek z týchto aktivít chyby či svoje vlastné rozhodnutia. Byť sám sebou, byť autonómny, nie prispôsobivý, je totiž veľmi dôležité. Nie pre okolie, ale pre nás samých.
