Starosta Demänovskej doliny Jakub Vojtek sa o spoločnej poľsko–slovenskej kandidatúre dozvedel len z médií.
DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Vedenie poľského mesta Krakov, ktoré je hlavným kandidátom hier, s obcou vôbec nekomunikovalo.
„Neoslovil nás ani Žilinský samosprávny kraj či Slovenský olympijský výbor. My o takom zámere nič nevieme, asi sa nás vôbec netýka. Demänovská Dolina by ale podľa vyjadrenia médií mala byť najväčším centrom slovenskej časti olympiády. To znamená, že by obec mala garantovať kvalitnú infraštruktúru, ale aj ďalšie doplnkové služby,“ povedal starosta.
Demänovská Dolina v súčasnosti nie je podľa J. Vojteka na také veľké podujatie pripravená.
„Počet parkovacích miest je nevyhovujúci, nemáme zabezpečený plynulý prejazd obcou, to znamená, že súčasný stav príjazdovej cesty je už nevyhovujúci. Pripravené sú vari len horské prepravné zariadenia a hlavné lyžiarske trate. Ale na druhej strane chýbajú záložné trate v prípade nepredvídateľných udalostí pri organizácii,“ dodal.
Starostu prekvapuje ignorácia partnerov
Dokonca ani územný plán obce, schválený ešte v minulom roku, s rozvojom pre organizáciu olympijských hier nepočíta.
„Žilinský samosprávny kraj, ktorý má v správe údržbu hlavnej prístupovej cesty, nie je schopný v zime zabezpečiť ani len jej dostatočnú údržbu. Ak chce byť Slovenská republika spoluorganizátorom najväčšieho svetového športového podujatia, musí zmeniť v prvom rade svoj prístup a myslenie. Vláda by si mala zmapovať, čo všetko organizácia, či už z ekonomického, alebo ekologického hľadiska prináša. Len v Demänovskej Doline by sme na komplexnú prípravu infraštruktúry potrebovali približne sto miliónov eur,“ vysvetlil starosta.
Jakuba Vojteka prekvapuje ignorácia hlavného poľského partnera a slovenskej vlády.
„Pripadáme si ako za čias Žigmunda Luxemburského, keď dal do zálohy trinásť spišských miest a obcí za 37 kôp grošov. Netvrdím, že by sme nedokázali zorganizovať také veľké podujatie, len si myslím, že to potrebuje dlhodobú otvorenú diskusiu, systematickú prípravu a riešenia, ktoré zúžitkujeme aj v budúcnosti,“ doplnil.
Infraštruktúra v obci nevyhovuje
Primátor Liptovského Hrádku a člen Olympijského klubu Liptova Branislav Tréger povedal, že ak by organizácia nebola megalomanská, určite by mohla byť pre krajinu veľkým prínosom.
„Niektoré športové areály v Liptove aj pod Tatrami sú zastarané, určite by to pomohlo ich rozvoju či rekonštrukcii. Dôležité je, aby boli ich kapacity primerané a potom ľahko využiteľné aj po ukončení olympiády. Určite by to prinieslo aj viac pracovných miest v regióne a prílev investícií. Dôležitým aspektom je aj vplyv na životné prostredie,“ vysvetlil.
Tréger ešte doplnil, že náklady spojené s organizáciou takého podujatia sa s každým novým cyklom zvyšujú, pretože štruktúra športov sa neustále zväčšuje.
„Ale pri racionálnej príprave a organizácii by sme olympiádu vedeli zrealizovať. Stredisko pod Chopkom, ktoré by sa stalo naším najväčším olympijským centrom, prešlo za posledné roky veľkou obnovou, dopravné zriadenia aj trate sú na vysokej úrovni. No parkovacie plochy, prístupové komunikácie a celkový stav infraštruktúry v obci je v súčasnosti nevyhovujúci,“ dodal.
Stredisko stratilo lyžiarsku prestíž
Jasná už športové podujatia svetového formátu zažila. V čase najväčšej slávy bola Veľká cena Demänovských jaskýň, podľa bývalého veliteľa tratí a dlhoročného pracovníka Horskej služby Jozefa Böhmera, vynikajúcou reklamou nielen pre lyžiarske stredisko v Jasnej a liptovský región, ale pre celé vtedajšie Československo.
Keď sa na tratiach pod Chopkom zišli najlepší lyžiari z celého sveta, preteky mali obrovskú sledovanosť nielen na Slovensku, ale aj ďaleko za jeho hranicami.
Böhmer za najväčšiu lyžiarsku udalosť považuje prvý svetový pohár.
„Na obrovský slalom v sobotu 5. februára 1979 prišlo približne štyridsaťtisíc divákov. Tým, že preteky svetového formátu v Jasnej utíchli, stredisko, podľa veliteľa, stratilo svoju lyžiarsku prestíž. Členitosť terénu a prevýšenia majú v Jasnej veľký potenciál. Stredisko by si lyžiarske podujatie svetového formátu určite zaslúžilo, pretože je parametrami porovnateľné s alpskými a pri dnešnom vybavení by s ich prípravou nemal byť žiadny problém,“ povedal.
O olympiáde uvažovali už trikrát
Poliaci by v súvislosti s organizáciou zimných olympijských hier chceli do roku 2020 vybudovať komplexnú cestnú sieť z Varšavy do Krakova za 3,5 miliardy zlotých.
Obe strany Tatier by s pomocou 5 kilometrov dlhého tunela mohla spojiť železničná trať. Prvotný odhad o rozpočte na organizáciu ZOH 2022 v Poľsku a na Slovensku sa pohybuje pri sume 1,5 miliardy dolárov.
O zimných olympijských hrách v slovenskej časti Tatier sa uvažovalo už trikrát. V roku 1984 región Vysokých Tatier nezískal vládnu podporu a napokon nekandidoval. Hry vtedy dostalo Sarajevo.
Poprad sa v ére samostatnosti neúspešne pokúšal o usporiadanie ZOH v rokoch 2002 a 2006. O ZOH 2006 sa usilovalo aj poľské Zakopané.
V prípade neúspechu zvažuje Krakov aj kandidatúru na ZOH 2026. Krakov spoločne s Turínom bojuje aj o titul európskeho hlavného mesta športu 2015.
O usporiadanie ZOH 2022 zabojuje aj Švajčiarsko. Vedenie kantónu Graubünden síce podporuje snahy o ZOH 2022, definitívne však musia rozhodnúť obyvatelia Davosu a St. Moritzu. Referendum naplánovali na 3. marca. Následne o podpore kandidatúry bude rokovať švajčiarsky parlament a v prípade úspešného výsledku vláda.
