Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Losa sme vyhubili pred 300 rokmi. Nadšenci ho chcú vrátiť do našich lesov

Skupina nadšencov sa pokúša o odvážny, ale podľa ich slov nie neuskutočniteľný cieľ. Plánujú vrátiť do slovenskej prírody losy mokraďové.

Los mokraďový je pôvodným zástupcom fauny na Slovensku.Los mokraďový je pôvodným zástupcom fauny na Slovensku. (Zdroj: FOTOFOLIA)

LIPTOV. Los európsky mokraďový patrí k pôvodným zástupcom fauny na Slovensku. Na našom území ho vyhubili asi pred troma storočiami, no zriedkavo sa ešte stále objavuje.

„Predpokladáme, že počet losov u nás je sotva dvojciferný,“ povedal Stanislav Bystriansky, lesník a zároveň jeden z autorov projektu.

V oblasti stredného Slovenska chcú vybudovať dve až tri aklimatizačné zverničky, teda ohrady s rozlohou približne štyri hektáre.

Losy plánujú doviezť z rehabilitačných staníc z európskych krajín, kde los bežne žije.

Keď dorastú do dospelosti, dajú im GPS obojky a pomocou nich budú zvieratá monitorovať. Financie na podporu chovu losa na Slovensku chcú nadšenci získať z grantových fondov.

Nedávno žili dve losice aj pod Ďumbierom

Po troch storočiach, odkedy u nás lesníci a poľovníci spozorovali losa, sa majestátne zviera objavilo v roku 1960 pri Kráľovej Lehote.

Žiaľ, zahynul zbraňou poľovníka. Jeho trofej je dodnes v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

„V roku 1984 som našiel vo Veľkej Fatre, v doline Čierňavy, veľkú stopu. Najprv som si myslel, že ju zanechal dobytok, no v tom čase v okolí nikto nepásol. Fakt, že je to stopa losice, mi tesne na to potvrdilo pozorovanie tohto zvieraťa v doline Bystrô, medzi Ružomberkom a Hubovou,“ opísal svoje prvé skúsenosti s losom Stanislav Bystriansky.

Jeleň bol pred storočím raritou

Pred revolúciou žila malá asi sedemčlenná mikropopulácia na Orave, dokonca sa na Slovensku narodili aj dve mláďatá.

V roku 2002 sa los v našich končinách objavil opäť, videli ho na Jochách nad Konskou a Jakubovanmi a v tom období žili pod Ďumbierom aj dve losice.

„Spolu s losom bol pred tristo rokmi rovnako na území Slovenska takmer vyhubený jeleň európsky a prežíval iba v malých populáciách. Ešte pred sto rokmi bol aj na území Liptova vzácnosťou a za to, že je momentálne kráľom našich lesov, vďačíme podobným projektom,“ vysvetlil Bystriansky.

Darí sa im v Poľsku, vyskytujú sa aj v Česku

Územím stredného Slovenska prechádza hlavná migračná trasa losov na našom území.

Prichádzajú k nám z Poľska, cez Oravu, Liptov, potom idú na Horehronie, a cez Malohont až do okolia Rimavskej Soboty.

Práve to je dôvod, pre ktorý si nadšenci vybrali stredné Slovensko ako oblasť, v ktorej sa budú snažiť o obnovenie populácie losa.

„Los európsky mokraďový žije na území Poľska. Posledných päť rokov zakázali ich odstrel, aby posilnili početnosť. Rovnako aj v susednej Českej republike, v oblasti Šumavy a Třeboňska, žije menšia populácia s desiatimi až dvadsiatimi losmi,“ spresnil Bystriansky s tým, že na Slovensku sa nachádzajú podobné prírodné podmienky, vďaka čomu by sa losovi malo dariť aj u nás.

Najprv rozmýšľa a až potom beží

Losy sú, podľa Bystrianskeho, na okraji záujmu časti lesníckej, poľovníckej a ochranárskej verejnosti aj napriek tomu, že je to chránený druh a štát ho dokonca zaradil medzi deväť živočíchov, ktoré, ak spôsobia škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach, tak ich preplatí.

Niektorí odborníci sa k myšlienke návratu losov do prírody stavajú skepticky. Zviera vraj na Slovensku nemá vhodné podmienky.

„Viaceré fámy, ktoré o losoch u nás panujú, som si mohol overiť v Nórsku, kde žije početná populácia losov. Na vlastné oči som sa presvedčil, že vôbec nie sú plaché alebo že pre život nevyhnutne potrebujú močaristé pôdy. Dôkazom je aj to, že u nás sa im darilo pod Ďumbierom. Nóri hovoria, že los si je vedomý svojho majestátu. Jelenia zver sa rozbehne a až potom premýšľa, prečo uteká. Los najprv rozmýšľa, aby zhodnotil nebezpečenstvo, a beží až potom,“ opísal Bystriansky.

Ich potravou sú aj pionierske dreviny

Podmienky, v akých žil u nás los pred vyhubením a dnes, sa v priebehu storočí výrazne zmenili v jeho prospech. Los nežije ako jelenia zver v čriedach, uprednostňuje skôr samotársky život a má veľký areál od tisíc do tritisíc hektárov.

Jeho potravu v zime tvoria najmä vetvičky mäkkých listnatých stromov, ako jarabina, breza, osika a vŕby.

„Mnohé plochy, ktoré sa nedávno využívali na poľnohospodárske účely, ale aj plochy na rúbaniskách a kalamitiskách, dnes zarastajú takzvanými pionierskymi drevinami, teda presne tými, ktorými sa živí. Rovnako hrá v jeho prospech aj to, že pôda sa dnes nevysušuje ako kedysi, práve naopak, robia sa mnohé opatrenia, aby voda zostala v krajine,“ vysvetlil Bystriansky.

Riziko predátorov, pytliakov a ciest

Do aklimatizačných zverničiek chcú nadšenci priviezť losov zo zahraničia, najmä škandinávskych krajín. Celkom by ich malo byť približne desať.

„Nemusíme sa obávať žiadneho miešania druhov, v celej Európe žije totiž iba jeden poddruh losa, los európsky mokraďový,“ spresnil Bystriansky.

Projekt návratu losov na Slovensko má aj svoje riziká. „Skúsenosti z Ruska hovoria, že väčšinu úhynu losov tam majú na svedomí predátori, ako medveď či vlk a pytliaci. Aj u nás situáciu môžu skomplikovať nezodpovední poľovníci a pytliaci, no aj dopravné kolízie,“ konštatoval Bystriansky.

Úspechom budú prvé mláďatá

Aklimatizačné zverničky plánujú umiestniť na strednom Slovensku uprostred hlavnej migračnej trasy z Poľska.

Autori projektu preto hovoria, že od vypustených jedincov očakávajú stabilizáciu nomádskych, najmä z Poľska prichádzajúcich jedincov, ktorí by sa mali k vypusteným pripojiť a založiť mikropopuláciu.

„Ťažko je predvídať migračné správanie losov na našom území. Do karát nám hrá aj ráz našej krajiny, ktorá je rozčlenená veľmi hlbokými dolinami a vysokými horstvami. Letné stanoviská sa totiž nachádzajú v okolí riek a zimné zas na svahoch hôr blízko seba. Charakter krajiny preto nevyvoláva potrebu losa na migráciu,“ priblížil spoluautor projektu.

Dôvodom na veľkú oslavu, ktorá potvrdí úspešnosť a opodstatnenosť projektu, bude, ak sa privezeným losom v novom prostredí narodia prvé mláďatá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Home (ale aj) Office
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 711
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 143
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 710
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 721
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 118
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 11 276
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 547
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 081
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 079
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 019
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Už ste čítali?