Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Losa sme vyhubili pred 300 rokmi. Nadšenci ho chcú vrátiť do našich lesov

Skupina nadšencov sa pokúša o odvážny, ale podľa ich slov nie neuskutočniteľný cieľ. Plánujú vrátiť do slovenskej prírody losy mokraďové.

Los mokraďový je pôvodným zástupcom fauny na Slovensku.Los mokraďový je pôvodným zástupcom fauny na Slovensku. (Zdroj: FOTOFOLIA)

LIPTOV. Los európsky mokraďový patrí k pôvodným zástupcom fauny na Slovensku. Na našom území ho vyhubili asi pred troma storočiami, no zriedkavo sa ešte stále objavuje.

„Predpokladáme, že počet losov u nás je sotva dvojciferný,“ povedal Stanislav Bystriansky, lesník a zároveň jeden z autorov projektu.

V oblasti stredného Slovenska chcú vybudovať dve až tri aklimatizačné zverničky, teda ohrady s rozlohou približne štyri hektáre.

Losy plánujú doviezť z rehabilitačných staníc z európskych krajín, kde los bežne žije.

Keď dorastú do dospelosti, dajú im GPS obojky a pomocou nich budú zvieratá monitorovať. Financie na podporu chovu losa na Slovensku chcú nadšenci získať z grantových fondov.

Nedávno žili dve losice aj pod Ďumbierom

Po troch storočiach, odkedy u nás lesníci a poľovníci spozorovali losa, sa majestátne zviera objavilo v roku 1960 pri Kráľovej Lehote.

Žiaľ, zahynul zbraňou poľovníka. Jeho trofej je dodnes v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

„V roku 1984 som našiel vo Veľkej Fatre, v doline Čierňavy, veľkú stopu. Najprv som si myslel, že ju zanechal dobytok, no v tom čase v okolí nikto nepásol. Fakt, že je to stopa losice, mi tesne na to potvrdilo pozorovanie tohto zvieraťa v doline Bystrô, medzi Ružomberkom a Hubovou,“ opísal svoje prvé skúsenosti s losom Stanislav Bystriansky.

Jeleň bol pred storočím raritou

Pred revolúciou žila malá asi sedemčlenná mikropopulácia na Orave, dokonca sa na Slovensku narodili aj dve mláďatá.

V roku 2002 sa los v našich končinách objavil opäť, videli ho na Jochách nad Konskou a Jakubovanmi a v tom období žili pod Ďumbierom aj dve losice.

„Spolu s losom bol pred tristo rokmi rovnako na území Slovenska takmer vyhubený jeleň európsky a prežíval iba v malých populáciách. Ešte pred sto rokmi bol aj na území Liptova vzácnosťou a za to, že je momentálne kráľom našich lesov, vďačíme podobným projektom,“ vysvetlil Bystriansky.

Darí sa im v Poľsku, vyskytujú sa aj v Česku

Územím stredného Slovenska prechádza hlavná migračná trasa losov na našom území.

Prichádzajú k nám z Poľska, cez Oravu, Liptov, potom idú na Horehronie, a cez Malohont až do okolia Rimavskej Soboty.

Práve to je dôvod, pre ktorý si nadšenci vybrali stredné Slovensko ako oblasť, v ktorej sa budú snažiť o obnovenie populácie losa.

„Los európsky mokraďový žije na území Poľska. Posledných päť rokov zakázali ich odstrel, aby posilnili početnosť. Rovnako aj v susednej Českej republike, v oblasti Šumavy a Třeboňska, žije menšia populácia s desiatimi až dvadsiatimi losmi,“ spresnil Bystriansky s tým, že na Slovensku sa nachádzajú podobné prírodné podmienky, vďaka čomu by sa losovi malo dariť aj u nás.

Najprv rozmýšľa a až potom beží

Losy sú, podľa Bystrianskeho, na okraji záujmu časti lesníckej, poľovníckej a ochranárskej verejnosti aj napriek tomu, že je to chránený druh a štát ho dokonca zaradil medzi deväť živočíchov, ktoré, ak spôsobia škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach, tak ich preplatí.

Niektorí odborníci sa k myšlienke návratu losov do prírody stavajú skepticky. Zviera vraj na Slovensku nemá vhodné podmienky.

„Viaceré fámy, ktoré o losoch u nás panujú, som si mohol overiť v Nórsku, kde žije početná populácia losov. Na vlastné oči som sa presvedčil, že vôbec nie sú plaché alebo že pre život nevyhnutne potrebujú močaristé pôdy. Dôkazom je aj to, že u nás sa im darilo pod Ďumbierom. Nóri hovoria, že los si je vedomý svojho majestátu. Jelenia zver sa rozbehne a až potom premýšľa, prečo uteká. Los najprv rozmýšľa, aby zhodnotil nebezpečenstvo, a beží až potom,“ opísal Bystriansky.

Ich potravou sú aj pionierske dreviny

Podmienky, v akých žil u nás los pred vyhubením a dnes, sa v priebehu storočí výrazne zmenili v jeho prospech. Los nežije ako jelenia zver v čriedach, uprednostňuje skôr samotársky život a má veľký areál od tisíc do tritisíc hektárov.

Jeho potravu v zime tvoria najmä vetvičky mäkkých listnatých stromov, ako jarabina, breza, osika a vŕby.

„Mnohé plochy, ktoré sa nedávno využívali na poľnohospodárske účely, ale aj plochy na rúbaniskách a kalamitiskách, dnes zarastajú takzvanými pionierskymi drevinami, teda presne tými, ktorými sa živí. Rovnako hrá v jeho prospech aj to, že pôda sa dnes nevysušuje ako kedysi, práve naopak, robia sa mnohé opatrenia, aby voda zostala v krajine,“ vysvetlil Bystriansky.

Riziko predátorov, pytliakov a ciest

Do aklimatizačných zverničiek chcú nadšenci priviezť losov zo zahraničia, najmä škandinávskych krajín. Celkom by ich malo byť približne desať.

„Nemusíme sa obávať žiadneho miešania druhov, v celej Európe žije totiž iba jeden poddruh losa, los európsky mokraďový,“ spresnil Bystriansky.

Projekt návratu losov na Slovensko má aj svoje riziká. „Skúsenosti z Ruska hovoria, že väčšinu úhynu losov tam majú na svedomí predátori, ako medveď či vlk a pytliaci. Aj u nás situáciu môžu skomplikovať nezodpovední poľovníci a pytliaci, no aj dopravné kolízie,“ konštatoval Bystriansky.

Úspechom budú prvé mláďatá

Aklimatizačné zverničky plánujú umiestniť na strednom Slovensku uprostred hlavnej migračnej trasy z Poľska.

Autori projektu preto hovoria, že od vypustených jedincov očakávajú stabilizáciu nomádskych, najmä z Poľska prichádzajúcich jedincov, ktorí by sa mali k vypusteným pripojiť a založiť mikropopuláciu.

„Ťažko je predvídať migračné správanie losov na našom území. Do karát nám hrá aj ráz našej krajiny, ktorá je rozčlenená veľmi hlbokými dolinami a vysokými horstvami. Letné stanoviská sa totiž nachádzajú v okolí riek a zimné zas na svahoch hôr blízko seba. Charakter krajiny preto nevyvoláva potrebu losa na migráciu,“ priblížil spoluautor projektu.

Dôvodom na veľkú oslavu, ktorá potvrdí úspešnosť a opodstatnenosť projektu, bude, ak sa privezeným losom v novom prostredí narodia prvé mláďatá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 266
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 281
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 344
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 468
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 752
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 620
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 264
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 105
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 020
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 5 915
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovský Hrádok rozšíri možnosť otestovať sa o ďalšie odberové miesta

Mesto Liptovský Hrádok rozširuje možnosť bezplatného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto

V liptovskom prípravnom derby sa hral slušný futbal

MFK Ružomberok remizoval s MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2.

Prípravné stretnutie víťaza nemalo.
AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?