RUŽOMBEROK. Reprezentanti mestskej časti Ružomberka sa dvoma postupmi v sezónach 2008/2009 a 2009/2010 prekliesnili do „jednotky“.
Dvadsaťsedem rokov tamojšej „koženej“ trvalo, kým sa vrátila do najvyššej liptovskej súťaže. No úspech nenaštartoval novú lepšiu éru futbalu v Bielom Potoku. Mužstvo sa len rôčik ohrialo na liptovskom futbalovom výslní a z posledného miesta nasledoval návrat do „dvojky“.
V nej to v ročníku 2011/2012 bola až deviata priečka a momentálne sú na tom Belania ešte horšie.
Odišlo päť opôr
„Po postupe do I. triedy nevládla v klube bohvieaká atmosféra,“ vracia sa o necelé tri roky späť tamojší futbalový predseda a zároveň tréner A mužstva Dušan Vrbenský, ktorý bol aj pri oboch postupoch. „No nebol to hlavný dôvod nášho pádu do II. triedy.
Možno sa podpísal tak piatimi percentami. V tom čase nám odišlo päť kľúčových hráčov, ktorí od dorastu boli skutočnými ťahúňmi – kapitán Lukáš Sabucha, opora zadných radov Oliver Veselovský, najlepší hráč a rozum mužstva Rudolf Kostúrik, jeho brat Marek a útočný rýchlik i výborný hlavičkár Štefan Baláž. To boli straty, ktoré v našich podmienkach sa nedali nahradiť. Keď prídete o dve osobnosti, už vznikne problém, a nie pri takomto hráčskom odlive. Bolo nutné siahnuť i po takých dorastencoch, ktorých výkonnosť nebola na žiaducej úrovni.“
V jednotke sa trápili
Kým v II. triede Biely Potok triumfoval s dvanásťbodovým náskokom, do súťaže o poschodie vyššie vstúpil bez predchádzajúceho lesku a neraz bol fackovacím panákom. „Odchodom spomenutých opôr sa rozpadla jedna partia, ktorá to spolu dlhšie ťahala,“ pripomína Vrbenský. „Po sérii prehier už nemal ani kto hrávať, nie to ešte trénovať. V prvej triede sme sa trápili.“ Ako márne sa ukázali aj trénerove pokusy zoceliť a naštartovať výrazne pozmenený kolektív. Sem – tam sa ukázalo i nejaké svetielko nádeje, ale tých „čiernych“ dní bolo príliš veľa. Iba päť výhier, spolu sedemnásť bodov na prežite v I. triede nestačili.
Trénujú a chcú
„Chlapcom som povedal, že na staré hriechy treba zabudnúť a chlapsky sa postaviť k jarnej časti,“ prechádza k súčasnej situácii v tíme Vrbenský.
„Od novembra minulého roka zase pravidelne trénujeme, stretávame sa dvakrát do týždňa. Dochádzka je veľmi slušná, chalanom nechýba ani chuť na sebe pracovať. Verím, že smer, ktorý sme nastavili, bude dlhodobejší.“ Ďalšiu zostupovú potupu si tento muž ani nepripúšťa. „Bola by to tragédia a možno aj začiatok konca futbalu v Bielom Potoku,“ zdôrazňuje Vrbenský.
„Potom by sme určite nemali už s kým hrať. Predpokladám, že polovica hráčov by chcela odísť a skúsiť niekde vyššiu súťaž. Osobne som zažil „trojku“, štyri roky nám trvalo, kým sme sa z nej vyhrabali vyššie. Pevne verím, že sa v II. triede zachránime. Všetko je na chlapcoch.“
