KRÁĽOVA LEHOTA. Krista Bendová tak odpočíva na mieste, ktoré mala najradšej a miestni ľudia sa snažia, aby tu žila večne.
Na úsmevných a láskavých príbehoch Kristy Bendovej vyrastali mnohé generácie detí. Malí žiačikovia zo šlabikárov lámavo čítali prvé vety z príbehov o Miško Muškovi, ktorý kradol v triede kriedy, neskôr to bol Jožko Pletko, čo poplietol všetko, alebo Opice z našej police, či Osmijanko.
Uplynulú nedeľu sa podarilo v Kráľovej Lehote spojiť tri dátumy do jedného dňa. Spomienková slávnosť pripadla na deň, kedy sa obľúbená detská spisovateľka narodila a po 65 rokoch života aj zomrela.
Nad atmosférou stretnutia akoby bdela spisovateľka sama, akoby sa stretli priatelia, ktorých nadchýna spoločná vec a s úsmevom spomínali na život veľkej osobnosti. Oprášili osobné zážitky, ktoré vyvolali u prítomných úprimný úsmev.
Obec s podporou Matice slovenskej vydala pri príležitosti jej 90. výročia narodenia publikáciu, z ktorej sa ľudia nedozvedia len fakty o jej živote, ale aj dosiaľ nikde nepublikované spomienky z detstva Kristy Bendovej. Autorom publikácie je František Bizub, kronikár obce.
Na cintoríne stále horia sviečky
Rozhodnutie syna Juraja Kostru a pomoc obce sa po viac ako roku od prenesenia spisovateľkinej urny do rodiska ukázali ako správne.
„V priebehu celého roka sa na cintoríne pri urnovom hrobe v tvare otvorenej knihy zastavujú nielen naši obyvatelia, ale aj cudzí návštevníci, ktorí z úcty k tejto významnej spisovateľke a našej rodáčke zapália sviečku,“ povedal Vladimír Kapríni, starosta Kráľovej Lehoty.
Nielen plamienky sviečok a kvety pri jej pomníku pripomínajú veľkosť osobnosti Kristy Bendovej a úctu zo strany rodákov. Jej básne a knihy poznajú deti z Kráľovej Lehoty už od útleho detstva. „Učiteľky z materskej školy už našim najmenším predčítavajú úryvky z jej kníh,“ dodal starosta.
Obrys Vachtárovej jej v tme pripomínal vlka
Životopis Bambuľky, teda húsatka, ako ju v Kráľovej Lehote s láskou volali, sa začína aj končí v dedinke na sútoku dvoch Váhov. Jej otec Oldrich Benda pracoval ako prednosta miestnej železnice a s rodinou býval v dome, ktorý patril k stanici. Práve tu sa narodila 27. januára 1923 malá Kristínka. V Kráľovej Lehote bývali do jej siedmich rokov, Kristínka tu aj navštevovala prvý ročník. Veď sama vo svojom životopise hovorila o šťastí, ktoré prežívala v Kráľovej Lehote, o kopcoch a skalách, v ktorých obrysoch videla rozprávkové bytosti, kráse Vachtárovej a Kriváňa, zvieratkách a prvých piesňach či riekankách, ktoré sa naučila.
Koniec životopisu nastal po odchode z Kráľovej Lehoty
„V tej dedinke, v Kráľovej Lehote, nebola drogéria, a teda tam nepredávali cumle. Preto mi v ústach nič nezavadzalo a naučila som sa rýchlo po slovensky rozprávať... Koniec môjho životopisu nastal, keď sme sa odsťahovali z Kráľovej Lehoty... Lebo odvtedy sa všetko vlastne len opakuje, ibaže inde, s inými ľuďmi,“ napísala sama spisovateľka v knihe Nezábudky dvadsaťpäť rokov po odchode z Liptova.
Spomienky a zážitky zo svojho rodiska si Krista Bendová niesla všade so sebou. Boli súčasťou jej kníh, často sa do Kráľovej Lehoty vracala a jej vrúcny vzťah k tomuto kútu Slovenska pripomína aj nápis na pamätnej tabuli na budove miestnej železničnej stanice:
„Keď sa ma doteraz hocikto spýtal na detstvo, ešte nikdy som si nespomenula na iné, len to najkrajšie, liptovské. Z neho som si aj najviac zapamätala, hoci trvalo iba sedem mojich rokov.“
Medzi významné osobnosti patrí aj brat Oldrich
S písaným slovom si Krista Bendová rozumela od študentských čias, horšie to už bolo s matematikou. „Bendová, vy budete moja smrť!“ povedal jej profesor matematiky na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Paradoxne, synovi Jurajovi, jednému z troch synov, ktorých mala v manželstve s básnikom Jánom Kostrom, matematika učarovala natoľko, že sa stal docentom a vyučuje matematiku na vysokej škole v Českej republike.
Matematické gény teda nezdedil po rodičoch, umelcoch, ale po strýkovi Oldrichovi, ktorý rovnako ako jeho sestra, patrí k významným rodákom Kráľovej Lehoty. Oldrich Benda, okrem toho, že bol uznávaný akademik, pôsobil aj ako prvý profesor Elektrotechnickej fakulty na Slovenskej vysokej škole technickej a neskôr aj ako jej dekan.
Opice z našej police sú o spisovateľkiných synoch
Syn Kristy Bendovej Juraj priznal, že námetom na jednu z najúspešnejších kníh Opice z našej police bol on s bratmi. Na návštevu do ich bratislavského bytu raz prišiel zubár s manželkou, ktorí si priviedli aj malého šimpanza. Po záclone sa vyšplhal na garnižu a skočil na kreslo. Keď skočil naspäť na záclonu, odtrhol ju aj s garnižou. „Vtedy som vedel, že takú opičku musím mať,“ priznal po rokoch syn Juraj.
Do mamy dobiedzal mesiac a tá mu napokon sľúbila, že ju dostane na narodeniny. Opicu síce dostal, no bola plyšová. Od zlosti a sklamania ju hodil do kúta tak, že jej prasklo očko. A tak sa začal príbeh o troch huncútoch a nezbedných opiciach. „Básnik má chodiť kade-tade a odpozorovať si životné javy,“ poznamenala si do svojho denníka Krista Bendová.
Pamätnú izbu venujú aj jej bratovi
Veľkým prianím Lehoťanov je zriadenie pamätnej izby spisovateľky v budove železničnej stanice, kde sa narodila. Rovnaká myšlienka sa podarila zrealizovať v rodisku jej manžela Jána Kostru v Turčianskej Štiavničke. „Boli by sme veľmi radi, keby sa to podarilo aj nám,“ povedal starosta Kráľovej Lehoty.
Obec rokuje s vedením železníc o podmienkach nájmu budovy. Historické fotografie obci prisľúbilo národopisné múzeum v Martine. Obec spolupracuje aj s Elektrotechnickou fakultou Slovenskej technickej univerzity (STU), časť expozície by totiž chceli venovať Oldrichovi Bendovi, významnému akademikovi.
Tvorbu recitovali žiaci z Kráľovej Lehoty
Na slávnosť jubilejnej spomienky 90. výročia narodenia spisovateľky a 25. výročia jej úmrtia prijali pozvanie syn Juraj s manželkou, synom Andrejkom, neter Dorota Gážiová s manželom a dcérou, poslankyňa národnej rady Oľga Nachtmannová, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý sa v príhovore podelil o osobné spomienky zo stretnutia so spisovateľkou, riaditeľ Slovenského národného literárneho múzea v Martine Jozef Beňovský, prodekan Elektrotechnickej fakulty STU, poslanci Žilinského samosprávneho kraja, primátori Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku, starostovia okolitých obcí, rodáčka - spisovateľka Janka Bernáthová-Lehotská, evanjelická farárka a rímskokatolícky kňaz.
Súčasťou programu, ktorý moderovala riaditeľka materskej školy Irena Piovarčiová, boli príhovory prítomných a kultúrne vystúpenia. Evanjelický spevokol dodal stretnutiu s piesňou Zbor Židov dôstojnosť a eleganciu, Janka Lorenčíková podčiarkla úctu k domovine piesňou Slovensko moje, žiaci z Kráľovej Lehoty Vanda Ballonová recitáciou veršíkov Bola raz jedna trieda a Juraj Čupáni z legendárnej knihy Opice z našej police príbeh Zelené strašidlá dodali celému podujatiu detskú bezstarostnosť, ktorou bola nasiaknutá celá tvorba Kristy Bendovej.
