Uplynulo desať rokov od jeho skonu v Tuscone, v americkom štáte Arizona. Žil a nevšedne tvoril presne sto rokov a jeden mesiac, od 12. decembra 1902 do 12. januára 2003.
„Koloman Sokol prechováva lásku k trom miestam: k Liptovu, svojmu rodnému kraju, Prahe, mestu štúdií a dobrých priateľstiev a Mexiku, silnému inšpiračnému zdroju,“ napísal pred rokmi jeho priateľ Dušan Roll.
Matka ho opustila na stanici
Detstvo grafika, maliara a ilustrátora nebolo však najšťastnejšie. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši a už ako štvorročného ho matka opustila na železničnej stanici vo Važci.
Študoval v Košiciach, Bratislave, Prahe a Paríži. V roku 1937 odišiel do Mexika. Po vojne sa vrátil do Československa, ale v roku 1948 po meniacej sa politickej situácii sklamaný opustil Slovensko, akoby tušil, že sa sem už nevráti. Posledné desaťročia žil v Spojených štátoch amerických v Tuscone.
Bol bez vlasti, vytvoril si ju sám
Znalci jeho života a diela hovoria, že dôležitým medzníkom bolo v 60. rokoch vytvorenie vlastného sveta, duchovne jemnej a hlboko myšlienkovo nasýtenej Kaburaby, do ktorej pustil málokoho. S výnimkou velikánov histórie. Sám Koloman Sokol o nej hovoril: „Kaburaba. Vždy som bol bez vlasti, tak som si ju sám vytvoril. Keď som pracoval, musel som sa tak koncentrovať, že som zabudol na všetko ostatné.“
Pre slovenské moderné umenie objavil a vo svojom diele využil nielen dynamizmus a expresívne pôsobenie grafických techník, ale aj sociálno-kritickú a filozoficko-meditatívnu tendenciu.
Venoval sa sociálnym problémom
Takmer celú svoju grafickú tvorbu venoval sociálnej problematike. Reagoval na ťažké následky vojny, nezamestnanosť, masové vysťahovalectvo, zobrazoval hlad a biedu. Vo svojej tvorbe sa okrem iného inšpiroval tiež ľudovou tematikou. Do takzvaného slovenského cyklu zaraďujeme dielo Jánošík, kde je ústrednou postavou slovenský ľudový hrdina.
V roku 2002 vzniklo v Liptovskom Mikuláši Centrum Kolomana Sokola, stála expozícia tohto významného umelca.
Autor: Pavol Maria Kubiš
