Kto? Stano Baran, hlavný hrdina eroticko-špionážneho románu Európan. Jeho autorom je Rudo Brziak, rodák z Liptovského Mikuláša, žijúci vo Švédsku.
Román Európan vyšiel na Slovensku knižne pred piatimi rokmi. Koncom minulého roka dopísal jeho voľné pokračovanie s názvom Američan. Začal ho uverejňovať na internete pod pseudonymom Sarel. Prvú časť venoval čitateľom ako vianočný darček, ďalšie uverejňuje postupne každý týždeň. Posledná by mala vyjsť koncom roka 2013.
Prečo ste sa rozhodli napísať Američana?
- Má to viac dôvodov. Prvý - Európan sa väčšine čitateľov páčil a chceli pokračovanie. Druhý - inšpirovali ma ďalšie udalosti - osobné, pracovné aj politické, ktoré sa za posledné roky udiali. A tretí, a možno najhlavnejší je, že ma písanie baví, je to môj koníček.
V Európanovi ste predpovedali, že 8. 8. 2008 vypukne tretia svetová, ale vaše predpovede, našťastie, nevyšli. Nájdeme v Američanovi ďalšie katastrofické verzie konca sveta?
- Katastrofická predpoveď o začiatku tretej svetovej vojny v deň otvorenia letných Olympijských hier v Pekingu sa síce nesplnila, ale práve v ten deň sa začal konflikt Ruska a Gruzínska a veľa nechýbalo, a mohol sa rozšíriť aj na svetovú vojnu. V závere Američana predpovedám vypuknutie horúceho konfliktu na Blízkom východe, ale koniec sveta to nebude, v ten neverím.
Ľudia sú plemeno, ktoré všetko prežije. Otázka je, ktorí ľudia to budú, kde to bude a na akej úrovni. O tom som písal, píšem a chcem písať v svojich románoch, ale zábavnou formou. Čitateľov nechcem strašiť, len zabávať.
Ale píšete o tom, aký je svet skorumpovaný a skazený, a to nie je príliš zábavné. Myslíte si, že sa s tým dá niečo robiť a že ľudia a svet sa môžu zmeniť k lepšiemu?
- Idealisti a snílkovia si myslia, že áno. Život a dejiny ľudskej spoločnosti sú však o inom. O vývoji a prerušení vývoja v dôsledku katastrof. Hlavne vojen, ktoré sa vedú v mene pochybných právd a ideí a ich účelom nie je nič iné, ako získať moc a peniaze.
Rád stretávam ľudí, ktorí o živote niečo vedia z vlastnej skúsenosti. Každý má svoju pravdu. Jeden v popise skutočností, druhý v tom, že nie je ľahké navrhnúť nejaký nový systém a presadiť ho. Prečo? Každý nový systém je v praxi domotaný vládcami za účelom ovládnutia más. A vždy sa im to podarí, či chceme, či nechceme. Lebo ľudia nie sú anjeli, ale hriešne a nedokonalé bytosti, ktoré buď niekto stvoril vtedy, ked nemal výkonnostnú špičku, alebo sa ľudia vyvinuli z opíc, a čo chcete od opíc? Gorily sú tú stále.
Román Američan ste venovali svojej manželke, ktorá pochádza z Kysúc. Napísali ste, že bola, je a dúfate, že aj bude vašou stálou inšpiráciou, aj keď možno o tom ani nevie. Čítala váš román? Čo naň hovorí?
- Nie, Američana nečítala, takže nehovorí na to nič. Privítala by, keby som namiesto písania robil pre domácnosť vraj užitočnejšie veci. Mimochodom, manželmi sme už 32 rokov, máme dve dospelé deti a zatiaľ dve vnúčatá.
Hlavný hrdina vášho románu Európan sa dal preoprerovať na ženu, aby unikol pred hroziacou katastrofou. Urobili by ste to aj vy, keby vám išlo o život?
- Áno, ale by to musela byť krásavica! A operácia by nesmela ovplyvniť činnosť môjho mozgu a moju sexuálnu orientáciu. Čiže, musel by som byť po operácii lesbičkou, lebo si neviem predstaviť, že by som spával s mužmi.
V Európanovi aj Američanovi sa miešajú skutočné udalosti s fikciou. Do akej miery sú autentickí ich hrdinovia?
- Podobnosť hlavných hrdinov a vedľajších osôb v oboch románoch vôbec nie je náhodná, lebo všetci majú ľudské črty, v ktorých sa iste veľa čitateľov spozná, alebo v nich spoznajú iné skutočne žijúce alebo už mŕtve osoby. No žiadna postava môjho románu v skutočnosti neexistuje. Všetky sú vymyslené, aj ich činy a osudy.
Dej románu sa odohráva v rôznych krajinách a mestách v Európe, Amerike a Ázii, napríklad v Iráne, Jordánsku, Kanade, Moskve, v Etiópii a mnohých ďalších. Boli ste tam?
- Precestoval som toho dosť, navštívil som 46 štátov a za hranice som vycestoval asi 320-krát. A to nepočítam takmer každodennú cestu z Malmö, kde bývam, do Kodane, kde pracujem.
Švédske mesto Malmö a hlavné mesto Dánska Kodaň sú spojené mostom. Je to najdlhší most na svete, ktorý spája dva rôzne štáty a dá sa prejsť autom aj vlakom. Železnica vedie z Malmö po povrchu aj v tuneli, pokračuje po 16-kilometrovom moste ponad Öresundský prieplav, 4 km po umelom ostrove, až sa vnorí do štvorkilometrového podmorského tunela, ktorý ústi na letisku v Kodani. Most v roku 2000 slávnostne otvorili švédsky kráľ Carl Gustav a dánska kráľovná Margareta. Rudolf Brziak (na fotografii) po moste cestuje každý deň zo Švédska do Dánska a späť a podieľal sa aj na jeho vybudovaní. Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline a zúčastnil sa prác na švédskej časti mosta v oblasti zabezpečovacej a oznamovacej techniky. FOTO: ARCHÍV RB
Stretli ste sa niekedy so švédskym kráľom alebo dánskou kráľovnou?
- Paradoxne som sa so švédskym kráľom prvýkrát osobne stretol v Bratislave a potom som ho videl pri otvorení tunela v Malmö. S dánskou kráľovnou som sa ešte nestretol, ale možno sa mi to podarí, ak sa zúčastním na najväčšom projekte v histórii dánskych železníc, kompletnej modernizácie zabezpečovacieho zariadenia podľa medzinárodnej európskej normy ERTMS. Je naplánované do roku 2021 a možno príde aj kráľovná.
Na pilotnom projekte – prvom na svete v tejto technike, som pracoval vo Švajčiarsku pre kanadskú firmu Bombardier.
Vo Švajčiarsku ste boli takmer osem rokov, vo Švédsku žijete už 16 rokov. Mohli by ste porovnať život v týchto krajinách a u nás?
- Čo sa týka životnej úrovne, Slovensko sa nesmierne priblížilo Švédsku. Keď som prišiel v roku 1989 pracovať do Švédska, v Československu som mal priemerný plat 3200 korún československých, vo Švédsku bol priemerný plat asi dvadsaťnásobne vyšší.
Dnes je „len" trojnásobne vyšší ako priemerný plat na Slovensku. Podľa mňa je to jasný dôkaz výhod švédskeho socialistického systému pred československým komunistickým. No švajčiarskemu kapitalistickému systému sa to nevyrovná, tam je vraj priemerný plat takmer dvakrát vyšší ako vo Švédsku.
Samozrejme, rozdiely medzi životom a ľuďmi v týchto štátoch sú, ale myslím si, že v rámci globalizácie skončia za pár desaťročí asi všetky rovnako.
Jedna z kapitol vašej knihy sa odohráva v Etiópii. Boli ste aj tam?
- Etiópia je obrovská krajina, ale nemá ani jedinú fungujúcu železničnú trať. Chceli by ju vybudovať za pomoci čínskych investícií. Boli sme tam koncom roka na pracovnej ceste zistiť, aká je situácia. Uvidíme, ako sa to vyvinie. Možno projekt výstavby elektrickej rýchlodráhy v Etiópii bude pre mňa zdrojom inšpirácie pre opis ďalších osudov Stana Barana vo voľnom pokračovaní románov Európan a Američan. Mohol by sa volať Afričan.
Ešte stále si robíte každý deň denník v inom jazyku?
- Áno, mám v tom svoj systém. Pondelok je najhorší deň, vtedy píšem po rusky, nedeľa je najlepší deň, vtedy píšem po slovensky.
PROLÓG (Úryvok z románu Ruda Brziaka Američan)
Karol Breza vstúpil na letisku Kastrup v Kodani na palubu lietadla spoločnosti PanAm smer Newark. Letuška sa na neho usmiala a hrčovitou americkou angličtinou ho privítala. „Welcome omboard, sir.“ Manželka Iveta s ním cestovať nechcela. Manželstvo už neplní nielen svoju funkciu, ale už spolu nefungujú a nespolupracujú ani ako keby boli kolegovia a manželstvo by bola „iba“ spoločná firma. Rozhodol sa, že to tak ďalej už nepôjde, že sa už k nej nevráti. Keď jej to oznámil, bolo jej to jedno. Stano Baran mu pred pár dňami povedal, že sa s ním stretla a povedala, že priletí za ním do Etiópie na návštevu. Vraj s Karolom už nespáva. Aj Karolovi to bolo jedno. V mysli bol už Američanom. Cestou na miesto si zobral exemplár novín New Yorker, ktorý palcovými titulkami na prvej strane oznamoval:
Predpovedaný koniec
sveta zasiahol Jeruzalem!
Bol asi jediný pasažier na palube, ktorý vedel, čo sa stalo. Zemetrasenie a tornádo, ktoré zasiahlo toto mesto troch náboženstiev, zanechalo po sebe spúšť a milióny mŕtvych. Sodoma a Gomora. Skazenému mestu, mestu, ktoré je symbolom neustáleho zabíjania v mene Boha a náboženstva, sa dostalo symbolickej „cti” – tam, kde vraj zomrel Ježiš Kristus za naše hriechy, sa začala apokalypsa.
Ľudia po celom svete sa so strachom pýtali: Je to začiatok nášho konca?
