LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Administratívne centrum stredného Liptova sa môže pochváliť relatívne dlhou históriou ekologického prístupu pri zbere a spracovávaní takzvaného zeleného odpadu, ktorý je významnou súčasťou biologicky rozložiteľného odpadu.
Prvýkrát neskončili zvyšky z verejnej zelene na skládke komunálneho odpadu v roku 2003. Celkom 120 ton takého odpadu sa v areáli skleníkov v Okoličnom klasickým technologickým postupom zmenilo na kompost.
„Počas nasledujúcich rokov sa už stalo samozrejmosťou, že odpad z údržby verejnej zelene nekončil na skládke, ale likvidovali sme ho skompostovaním. Postupne sme uskutočňovali kroky smerujúce k obmedzeniu skládkovania odpadu zo zelene aj od obyvateľov,“ dozvedeli sme sa od Ivety Klepáčovej, vedúcej útvaru životného prostredia Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši.
Dodala, že počas vegetačného obdobia mestské Verejnoprospešné služby zbierajú od obyvateľov zelený odpad vhodný na kompostovanie. V roku 2012 mesto takto zhodnotilo 1 309,3 ton zeleného odpadu a 161,5 ton konárov dodalo zmluvnému spracovateľovi na ďalšiu úpravu - podrvenie.
Mnohí išli ľahšou cestou, odpad vyložili pred dom
Slovenská legislatíva požadovala postupne znižovať množstvá biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládky. A mesto Liptovský Mikuláš tento trend od začiatku rešpektovalo.
„Od januára 2006 sme už mali zavedený oddelený zber zeleného odpadu. Aj obyvatelia museli v záhradkárskych osadách rastlinný odpad kompostovať,“ povedala I. Klepáčová.
Oddelený zber týchto odpadov si osvojili aj obyvatelia rodinných domov. Avšak postupne prestali kompostovať zelený odpad a vybrali si pohodlnejšiu cestu a vyložili odpad pred dom.
Náklady mesta sa preto pri zbere zeleného odpadu začali každoročne zvyšovať. V roku 2009 dosiahli vrchol objemom 80 313,82 eur. A dosiaľ sú tieto náklady na porovnateľnej úrovni.
„Ide však o výdavky, ktoré mesto vynakladá len pre určitú časť obyvateľov. Preto sme v ďalších rokoch prijímali opatrenia, aby bol zber tohto odpadu čo najefektívnejší. Vlani sme spred rodinných domov a zo zberného strediska odviezli 920,5 ton trávy a lístia aj 105,6 ton konárov,“ poznamenala I. Klepáčová.
Zvyšky potravín naďalej na skládke
Zbierať bioodpad z domácností však v Liptovskom Mikuláši zatiaľ nebudú. Je to vraj pre mesto ekonomicky neúnosné. Podľa zákona si môže obec uplatniť výnimku v prípade, ak výdavky na nakladanie s komunálnym odpadom nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.
„Náš poplatok mierne prekročuje túto hranicu aj preto, že zabezpečujeme zber väčšieho množstva zeleného odpadu. V súčasnosti neplánujeme samostatne zbierať takzvaný potravinový odpad, pretože jeho množstvo od obyvateľov je neporovnateľne menšie ako množstvo spracovaného zeleného odpadu,“ tvrdí I. Klepáčová.
Nákup zvozovej techniky, špeciálnych zberných nádob a celého režimu zberu a uskladnenia do doby odvozu, nevraviac o samotnom zariadení na zneškodnenie uvedeného odpadu za zákonom stanovených podmienok by pre rozpočet mesta znamenal náklady, ktoré mesto momentálne nevie vyčísliť.
Navyše, za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom zodpovedá prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania.
„Budeme však prijímať opatrenia, aby pôvodcovia takého odpadu jeho objem minimalizovali. Rozpočet pre rok 2013 je totiž prísne nastavený na oveľa nižšie vyzbierané množstvo biologicky rozložiteľného odpadu ako reálne na území mesta vzniká,“ zdôraznila I. Klepáčová.
