Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Politický väzeň sa odhalenia pamätnej tabule na väznici nedožil

Ružomberský rodák Anton Povážsky sa nedávneho odhalenia pamätnej tabule na budove ružomberskej väznice nedožil. Vlani zomrel vo veku 91 rokov.

Na budove ružomberskej väznice odhalili pamätnú tabuľu politickým väzňom, ktorých tam nespravodlivo držali.Na budove ružomberskej väznice odhalili pamätnú tabuľu politickým väzňom, ktorých tam nespravodlivo držali. (Zdroj: BEATA CHRENKOVÁ)

Ružomberský rodák Anton Povážsky sa nedávneho odhalenia pamätnej tabule na budove ružomberskej väznice na pamiatku politických väzňov nedožil. Vlani zomrel vo veku 91 rokov.

RUŽOMBEROK. Anton Povážsky strávil vo väznici v samoväzbe vianočné sviatky v roku 1948, lebo neoznámil, že jeho známy chce opustiť republiku.

Vyšetrovali a väznili ho však už aj predtým za kritiku Beneša, rozširovanie proslovenských letákov aj za to, že spolu s inými vztýčil na vrchole Čebraťa slovenský dvojramenný kríž.

Bol v šestnástich väzniciach, prežil aj jáchymovské peklo

Vo väzení sa ako politický väzeň ocitol veľakrát, prešiel šestnástimi väznicami v bývalom Československu a odsedel si v nich spolu viac ako deväť rokov, prežil aj jáchymovské peklo.

Keď sme sa naposledy rozprávali, bol už vážne chorý a ťažko hľadal slová. Svoje zážitky z komunistických žalárov opísal v knihe Bez dôkazov. Vybrali sme z nej krátky úryvok.

„Zrazu sa na mňa vrhli obaja agenti a prv, ako som pochopil, čo sa deje, ležal som na zemi so zviazanými nohami dosť hrubým motúzom, čo sa podobal šnúre na vešanie prádla. Takto ma vytiahli nohami hore a hlavou dolu a uviazali na mreže cely. Nebol som vôbec vysoko od podlahy... kopali ma do hlavy, do zubov a zasahovali celú tvár napriek mojim zúfalým pohybom obviazaných rúk. Otázky sa sypali a sypali v trvalom slede s kopancami. Ani nečakali, čo im na ich otázky odpoviem, akoby ich jediným cieľom bolo ma takto zabiť. V hlave mi hučalo, pre krv som už skoro nevidel. Ale celé toto ich táranie prehlušila akási strašná rana doprevádzaná lomozom, pri ktorom som počul, akoby sa čosi lámalo. Súčasne som cítil, že moja ľavá noha prestala byť mojou...

Vybité zuby si vypľul do ruky a zaťal päsť

Keď som prišiel k vedomiu, ležal som na podlahe tej istej cely, kde ma vypočúvali... Chcel som čosi povedať, ale zistil som, že mám plné ústa nielen zrazenej krvi, ale i vlastných vybitých zubov. Nechcel som ich vypľuť na znečistenú podlahu, a tak som ich vypľul do vlastnej ruky a zaťal v päsť. Pán Z. mi nezabudol zdôrazniť, že v tomto veľmi viditeľnom prípade sa nedá vyhovárať, že som spadol zo schodov, a tak sa zranil. Musím vraj potvrdiť, že som napadol vyšetrujúci orgán.“

Napriek, hrôzam, ktoré Anton Povážsky prežil, na záver svojej knihy napísal: „Všetko vám odpúšťam, ale nedovolím, aby ste nám vy akokoľvek vládli!

V samotke bol aj Ján Kenyeres

Jedným z väzňov ružomberskej väznice bol aj 83-ročný Ján Kenyeres.

Porozprávali sme sa s ním krátko po odhalení pamätnej tabule. Zaujímalo nás kedy a prečo ho zatvorili.

„Bolo to 30. októbra 1948. Ráno som išiel do roboty, aj keď bola nedeľa a páter Sahulčík, ktorý zariadil rybárpolský kostol a ktorému som miništroval sa ma opýtal: - Janko, a koľko ľudí robí v tej fabrike v nedeľu? Zisti to a ja urobím omšu aj v sobotu.

Robil som v textilke v Rybárpoli, vyučil som sa za elektrikára. Z roboty som chcel ísť rýchlo domov, lebo bol futbal, ale už som ho nevidel, lebo ma zobrali do Ružomberka a dali do samoväzby."

V samotke bol mesiac. Opísal, že v nej bol malý stôl a stolček, sklápacia posteľ, ktorú večer o deviatej mohol dať dole a ráno ju musel vyklopiť, debnička a v nej prací hrniec. Cela mala dvanásť krokov, chodil hore-dolu a často si spieval Premilá matka, pomocnica ľudí.

„Dlho som si myslel, že je to dáky omyl, nedorozumenie. Asi ma musel niekto v robote prezradiť, keď som hovoril, o čom som sa ráno rozprával s pátrom. Bolo mi ho veľmi ľúto, bol to dobrý človek, ale komunistom a neznabohom ležal v žalúdku, stále hľadali zámienky, ako ho odstrániť. Pátra zavreli tiež a bol v tej istej väznici, ale nestretli sme sa tam, nevedeli sme o sebe."

Mama kľačiac prosila riaditeľa textilky, aby jej pomohol dostať syna z väzenia

Bolo mu ľúto aj mamy. Jeho otec zomrel, keď mal šesť rokov a z piatich súrodencov sa stali polosiroty. Bola už staršia, nevládala a nemohla ho ani navštíviť. Kľakla si vraj pred riaditeľom textilky, aby niečo urobil, aby jej syna prepustili, lebo je nevinný.

Po mesiaci ho preradili zo samotky medzi ostatných väzňov. „Chodili sme do papierní strúhať drevo. Celú zimu sme vonku škrabali kôru, bolo nám zima, mali sme mokré nohy, čo malo zdravotné následky. Obedy nám tam vozili na káre, raz za týždeň sme sa mohli osprchovať," zaspomínal Ján Kenyeres.

Vo väzení ho držala najmä viera

V ružomberskej väznici strávil aj Vianoce. „Boli to smutné Vianoce. Štedrú večeru nám dali o druhej poobede, cez okienko nám strčili rezance s makom a dve jablká - to bolo všetko. "

Štrnásteho apríla 1949 ho z väzenia prepustili. „Nebol ani žiadny súd. Obviňovali ma síce zo špionáže, ale nenašli príčinu, za čo by ma súdili. Pustili ma pod podmienkou, že podpíšem, že nebudem žiadať žiadne náhrady." Vrátil sa do textilky a zakrátko ho povolali do PTP. Ako pétépák v Českých Budejoviciach budoval letisko.

„To, čo ma vo väzení držalo, bola hlavne viera," povedal na záver Ján Kenyeres, ktorý si napriek všetkému zachoval optimizmus aj zmysel pre humor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 382
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 574
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 340
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 339
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 996
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 945
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 218
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 929
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 729
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 625
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

8 h
Testovanie v Závažnej Porube. Ľudia rešpektujú rozpis podľa ulíc uverejnený na webovej stránke a vo vývesných tabuliach.

Pozitivita je zatiaľ nízka.

8 h
Testovací tím v ZŠ Klačno.

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

9 h

O pomoc požiadali samosprávy z okresu Ružomberok.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

13 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

15 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

14 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Už ste čítali?