LIPTOV. Mestá a obce dlhodobo zápasia s veľkým počtom rôznych reklamných tabúľ, ktoré firmy umiestnili hlavne v rušných oblastiach.
Okolie hlavných cestných ťahov, diaľnic či regionálnych ciest je reklamnými pútačmi doslova posiate. O ich obmedzení sa síce hovorí už roky, no doteraz sa nič zásadné nezmenilo.
Posledná iniciatíva prišla od podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej. Novela stavebného zákona mala priniesť isté obmedzenie bilbordov pri cestách.
Novelou chcela podpredsedníčka upraviť vzdialenosť reklamných pútačov od ciest v mestách a obciach aj mimo nich.
Súčasná platná právna úprava podľa Zmajkovičovej umožňuje bezhlavé umiestňovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení bez ohľadu na charakteristiku a vizuálnu stránku zasiahnutého územia. Návrh zmeny zákona nakoniec stiahla.
Problémom sú nelegálne bilbordy
Pravidlá, ktoré platia pri povoľovaní tabúľ na budovách či pri cestách, sú zakotvené v zákone.
„Presne ich špecifikuje územnoplánovací a stavebný poriadok a takzvané vykonávacie vyhlášky. Tie upravujú niektoré ustanovenia stavebného zákona či podrobnosti o technických požiadavkách na výstavbu,“ povedala hovorkyňa mesta Ružomberok Michaela Milá.
Nelegálne bilbordy sú celoslovenským problémom, ktorý sa dlhodobo nedarí vyriešiť. Je totiž založený na kolízii viacerých zákonov.
Zabrániť nevkusnému a nezmyselnému šíreniu reklamných tabúľ a bilbordov na území mesta môže aj miestny stavebný úrad. Právomoci presne špecifikuje stavebný zákon.
„Pokiaľ žiadateľ o povolenie reklamných, informačných a propagačných zariadení nesplní podmienky stavebného zákona a vykonávacích vyhlášok, úrad žiadosť o vydanie povolenia zamietne. Ak však žiadateľ zákonné podmienky splní, povolenie dostane,“ doplnila Milá.
Platná legislatíva im zväzuje ruky
V praxi ale pravidlá ľudia často obchádzajú, potvrdzujú to aj skúsenosti z Liptovského Mikuláša.
V poslednom čase sa rozmohlo množstvo reklamných pútačov, ktoré nemajú základy, sú len položené na povrchu pozemku a zaťažené napríklad betónovými kockami.
V takomto prípade nepotrebuje prevádzkovateľ stavebné povolenie, ale napriek tomu ide o čierne stavby. Ide napríklad o bilbordy pri cestách smerom do akvaparku alebo Demänovskej Doliny.
„Pokiaľ dal prevádzkovateľovi na umiestnenie bilbordu súhlas majiteľ pozemku, mesto s tým nepohne. Napriek tomu, že znehodnocujú krajinu, súčasná platná legislatíva nám neumožňuje zasiahnuť,“ povedal primátor Alexander Slafkovský.
Stavebný úrad v Liptovskom Mikuláši postupuje pri nelegálnych bilbordoch podľa zákona, doložených dokladov, vyjadrení príslušných orgánov a vyjadrenia vlastníka pozemku alebo stavby. „Po preskúmaní a vyhodnotení, či zariadenie spĺňa zákonné kritériá, nariadime reklamné pútače odstrániť, prípadne ich dodatočne povolíme,“ vysvetlila Alena Vinčúrová.
Určité obmedzenia pre reklamné zariadenia vyplývajú napríklad zo zákona o cestnej premávke.
„Reklamné tabule sa nesmú umiestňovať v cestných ochranných pásmach. To znamená na križovatkách a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke. Platí to aj pre zariadenia, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou, dopravným zariadením, zakrývali by alebo rozptyľovali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali. Nevzťahuje sa to ale na bilbordy umiestňované v extraviláne, teda vo vnútri územia. Na základe cestného zákona môže cestný správny orgán vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi zariadenia nariadiť, aby v cestnom ochrannom pásme reklamnú tabuľu odstránil,“ doplnila Vinčurová.
Nie všetky sú škaredé a nebezpečné
V Česku sa do kampane za obmedzenie reklamy pri cestách zapojili aj niektoré veľké značky.
Slovenskí zadávatelia reklamy hovoria, že zodpovednosť za umiestnenie bilbordu je vždy na špecializovanej firme a konkrétne dôkazy o škodlivosti bilbordov nie sú.
„Plochy pri cestách sú najžiadanejšie, pretože bilbordy pri cestách majú oslovovať cieľovú skupinu, ktorá sa pohybuje alebo prepravuje,” vysvetlila Blanka Peschlová z bilbordovej spoločnosti euroAWK.
Odborník na reklamu Pavel Horňák z Katedry marketingovej komunikácie Filozofickej fakultu Univerzity Komenského v Bratislave si nemyslí, že by všetky bilbordy verejnosť vnímala ako nepríjemné, škaredé a nebezpečné.
„Rovnako ako reklama vo všeobecnosti môže byť dobrá, užitočná a príjemná. Kde by boli svetové centrá od USA po Japonsko, keby nemali na bulvároch výklady a neóny obchodov? No pokiaľ môže odviesť pozornosť od riadenia iba jedného vodiča, to v poriadku nie je. Pod kolesami môže zostať každý z nás,“ vysvetlil.
Polícia údaje o počte nehôd spôsobených nepozornosťou vodiča pre okolitú reklamu alebo nehôd so statickou prekážkou, akou je bilbord, nevedie.
