LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Témou výstavy v Dome Matice Slovenskej je Jánošík ako ľudová legenda. Výstava približuje, ako profesionálni aj amatérski liptovskí umelci videli Juraja Jánošíka.
Zbojnícku legendu vo svojich dielach spracovali napríklad Jaroslav Uhel, Pavol Petráš starší, Igor Rumanský, rezbár Ján Nemec a Vladimír Gallo ale aj maliar Ivan Pavlisko starší.
Filmové spracovanie zbojníkovho života pripomínajú fotografie na stenách.
Výstava mapuje aj Jánošíkove skrýše
Odznaky, pamätné mince či medaily s tematikou Jánošíka sú zo zbierok kurátora Ivan Líšku.
„Jeden z dukátov som získal na premiére filmu v roku 1963 v Liptovskom Mikuláši. František Kuchta, ktorý si vo filme zahral hlavnú postavu, vyskočil po premiére na pódium a medzi obecenstvo hodil za hrsť pamätných Jánošíkových dukátov. Mal som vtedy dvanásť rokov a jeden z nich sa mi podarilo ukoristiť,“ povedal I. Líška. Súčasťou výstavy sú aj erby Andreánskovcov, Okoličányovcov, Palugyayovcov a Čemických.
„Adreánsky bol v tom čase stoličný úradník a viedol liptovských pandúrov. Tí v Klenovci Jánošíka chytili a doviezli do Liptovského Mikuláša. Okoličány bol sudca, Palugyay obhajca a Čemický bol prokurátor,“ dodal I. Líška.
Mapky ciest a fotografie kaštieľov pripomínajú, kde sa Jánošík pohyboval, kde ho chytili, väznili a mučili, ale aj kde mal skrýše, či kde ho popravili.
Výstavu pripravoval dva roky
Výstavu Mikulášan pripravoval dva roky. Snažil sa nazhromaždiť čo najviac vecí z regiónu, ktoré s Jánošíkom súvisia a dozvedel sa pritom mnoho zaujímavostí.
Napríklad, že za niekoľko desiatok rokov nikto na Slovensku nevytvoril žiadny reprezentačný Jánošíkov odznak.
„Výnimkou boli azda len bývalé Stredoslovenské konzervárne a liehovary. Hlavu zbojníckej legendy mali v podnikovom znaku a kľúčenky, prívesky či odznaky s ním vydávali pri rôznych firemných jubileách. Do zbierky som ich získal prevažne od bývalých zamestnancov, no nebolo to jednoduché,“ zaspomínal kurátor.
Z dreva vyrezal erby liptovských obcí
Ivan Líška sa nevenuje len Jánošíkovskej histórii, ale vyrába aj ľudové výrobky z kože. Opasky, zápästky a kapsy robí väčšinou pre deti v ľudových súboroch. Niekedy svoje remeslo predstaví školákom počas tvorivých dielní.
Vyrezal aj drevené erby takmer všetkých liptovských obcí. Aby bolo dielo kompletné, chýbajú mu asi ešte dva. „Chcel by som, aby si ich vždy na nejaký čas požičala niektorá základná škola. Keď sa ich deti naučia, spoznajú aj veľký kus liptovskej histórie,“ doplnil I. Líška.
Zbojníka popravili na sútoku riek
Ivana Líšku zaujímalo aj miesto, kde Jánošíka obesili.
„Všade v literatúre som sa dočítal, že Jánošíkovo popravisko bolo na sútoku dvoch riek. Preto existujú dve teórie. Jedna hovorí o mieste pri brehu Váhu, kde dnes stojí hotel Jánošík, pretože leží neďaleko sútoku Váhu a Demänovky. V minulosti tam bolo trhovisko, kde sme ešte so starým otcom, keď som bol malý, kúpili kravu,“ doplnil kurátor.
Druhým miestom je sútok Smrečiansky a Váhu v Okoličnom.
„Koryto Smrečianky bolo ale v tom čase úplne iné. Rieka prirodzene oddeľovala okoličiansky a vrbický chotár. Kopček neďaleko sila sa volal Šibeničky a patril Okoličánymu. Druhé miesto, kde mohli zbojníka popraviť je preto práve tam,“ dodal I. Líška.
Výstava Jánošík ako ľudová legenda v Dome Matice slovenskej potrvá do 26. marca.
