RUŽOMBEROK. Administratívne centrum dolného Liptova investovalo do zabezpečenia zberu a spracovania biologicky rozložiteľného odpadu spomedzi troch liptovských miest najmenej peňazí.
Ale len preto, lebo na plnenie tejto už aj na Slovensku od januára 2013 zákonnej povinnosti sa ešte len pripravuje.
Môžu sa rozhodnúť
V meste nakladanie s odpadom zabezpečujú Technické služby. Tie sa pripravujú začať na kompost spracovávať zelený odpad ako súčasť biologicky rozložiteľného odpadu až v jarných mesiacoch tohto roka.
„Čo sa týka právnej podpory plnenia tejto povinnosti, v súčasnosti pripravujeme všeobecno-záväzné nariadenie, ktoré v najbližšom období schvália poslanci mestského zastupiteľstva,“ informovala Michaela Milá, hovorkyňa Mestského úradu v Ružomberku.
Zmesový odpad budú Ružomberčania vyvážať do Hričovského podhradia. Už vytriedený sa vráti späť a pracovníci Technických služieb naplnia kompostáreň pod lokalitou Biela púť bioodpadom, ostatný komunálny odpad skončí na oficiálnej skládke.
„Ľudia teda nebudú musieť ukladať bioodpad do špeciálnych nádob, čo bude pre nich určite pohodlnejšie,“ vyhlásila M. Milá.
Obyvatelia rodinných domov sa do zberu zeleného odpadu môžu zapojiť dvoma spôsobmi. Buď dostanú 120-litrové nádoby na zber biologicky rozložiteľného odpadu a zaplatia si už len rozložiteľné vrecia naň, alebo sa rozhodnú kompostovať svoj odpadu na vlastnom pozemku.
„Drevnú hmotu budú môcť všetci bez ohľadu na to, kde bývajú, odnášať na zberový dvor Technických služieb,“ priblížila hovorkyňa opatrenia pripravované pre najbližšie obdobie.
Tri rozdielne prístupy
Postupne sme uverejnili prístupy nakladania s bioodpadmi vo všetkých troch liptovských mestách, Liptovskom Hrádku v čísle 7, Liptovskom Mikuláši v čísle 8.
Z ich prístupov vyplýva, že liptovské mestá sú názorným príkladom toho, ako sa celé Slovensko vysporiadalo s tri roky odkladanou povinnosťou triediť a spracovávať biologicky rozložiteľný odpad.
Niektoré obce sú vzorovým príkladom, iné zase dobiehajú zameškané povinnosti v súčasnosti, keď je európsky zákon v platnosti už aj na Slovensku.
Najmenšie liptovské mesto je pozitívnym príkladom. V Liptovskom Hrádku sa už pred rokmi zodpovedne pripravili na nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom. V súčasnosti má mesto prakticky všetko v súlade s európskou legislatívou. Navyše ide pomáhať plniť európsku legislatívu aj okolitým obciam.
V Liptovskom Mikuláši nie je všetko, ako požadujú európski zákonodarcovia, ale napriek tomu robí samospráva v tomto smere významné aktivity. Triedenie a spracovávanie zeleného odpadu je v meste nielenže dlhoročnou aktivitou, ale navyše v Liptovskom Mikuláši majú celý systém veľmi dobre prepracovaný.
Ružomberok zaostáva. Napriek trojročnému odkladu triediť a spracovávať biologicky rozložiteľný odpad, samospráva ešte len pripravuje všeobecne-záväzné nariadenie na vytvorenie priestoru pre reálne nakladanie s biologickým odpadom.
