LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ . Uťahovali si opasok až do poslednej dierky a keby mnohí z nich nemali skúsenosti z pravého čundráckeho života, aj by hladovali. Stačilo však vytiahnuť kotlík, rozložiť oheň a voňavé jedlo hneď dráždilo čuchové bunky.
Dnes život na konzervách vošiel definitívne do zabudnutia. Najúspešnejší olympijský šport sa už zbavil nostalgie, no starostí s financiami ho neobchádzajú a do pohotovosti sa v symbolickom slova zmysle znovu dostal otvárač na konzervy.
Majú historické úspechy
Prezident zväzu Ivan Cibák ako citlivý seizmograf vníma silu a možnosti slovenskej slalomárskej elity. Bez sebamenšieho váhania povedal: „Ak nám štát zachová doterajšie podmienky, garantujeme ďalšie medaily na olympijských hrách.“
Nie sú to slová do vetra, generácia, ktorá sa stala nositeľom historických úspechov pod piatimi kruhmi, sa nemení, zostane pohromade až do Ria de Janeiro a na ňu sa tlačia ďalšie elitné lode. Mená Michala Martikána, bratov Höchschörnerovcov a Eleny Kaliskej vošli do slalomárskych učebníc, kajakárka Jana Dukátová udáva trend aj v technických novinkách.
Čerpajú aj z iných zdrojov
Nikto nič nevie, takto by sa dala zostručniť situácia, aká nastala vo vodnom slalome. Spotreba zväzu 600-tisíc eur ročne vyvoláva u mnohých bohatších športov úsmev, no práve táto suma dokáže ´vyrobiť´ ďalších velikánov z divokých perejí.
„Mať dvakrát toľko, boli by sme niekde inde,“ odhaduje rozlet Ivan Cibák.
„Z rozpočtových peňazí pokryjeme režijné náklady. Samozrejme, športovci zaradení v top tíme čerpajú financie z iných zdrojov, aj u nich však nastávajú obavy po tom, čo nás vydesila nezodpovedná ruka škrtajúca doterajšie počty slalomárov zaradených do top starostlivosti.“
Vodný slalom zažíva neistotu, nevie, s akým obnosom bude hospodáriť. Financie cez štátnu linku nabiehajú na účet, aj sa zháňajú priamo od sponzorov a spolu mixujú.
„To nie je správne, aby sa hrušky miešali s jablkami,“ kritizuje systém Ivan Cibák. „Veď predsa olympijskí víťazi a ich zabezpečenie je niečo iné ako financie na základný chod nášho zväzu, považujem to za nezmysel. Aj v tejto situácii si však dovolím vyhlásiť to, čo na začiatku, keby štát zachoval terajšie podmienky a top tím by fungoval bez obmedzenia, prinesieme z olympijského Ria medaily.“
Nad budúcnosťou vodného slalomu sa ťažko zamýšľať, keď sa zamestnáva holou existenciou. Domáce súťaže, zveľaďovanie mládežníckych talentov, platy trénerov tvoria ďalší balík problémov.
Svetová vodácka špička nespí
„Ak si neuvedomíme úspešnosť nášho športu a bude sa ignorovať vývoj, vykope sa nám hrob. Svetová špička nespí, pribúdajú vodácke kanály a strediská, často preto, že mnohé krajiny čerpali múdrosti ako z veľkej knihy aj od nás. Napriek tomu si myslím, že materiálovo, s kanálmi v Čunove a Liptovskom Mikuláši vystačíme a keby sa sfunkčnil tréningový v Košiciach, ucelene fungujeme. Nemáme veľké, nereálne oči, vnímame však, keď olympijské medaily získavajú krajiny nedávno sa len batoliace a v našich očiach iba v plienkach. Veľmoci nešetria, lukratívne tréningové strediská pribúdajú, v podaní Francúzov aj v Indickom oceáne, čo znie pre nás až utopisticky.“
Vodný slalom sa cíti ako sliepka znášajúca zlaté vajcia, ktorú neustále niekto šklbe. „Na konzervách už žiť nemôžeme, nezáujem štátu nás veľmi trápi,“ hovorí ďalej Ivan Cibák: „Tých 600-tisíc v súčasnosti predstavujú inú hodnotu ako trebárs pred siedmimi, desiatimi rokmi. Preto tvrdím, že cifra je nepodstatná, pretože ak padne systém, ak nebudeme môcť na jar vycestovať do tepla za tréningovými možnosťami, úplne stratíme krok a zaradíme sa do radu priemernosti.
Niečo svojpomocne zaplátame, lode si posúvame podľa toho, ako kto z nej vyrastie. Reálne nám financie v predchádzajúcom olympijskom cykle nabiehali vcelku plynule, teraz prišla výzva, že prídu, a to je už marec, takže ďalšia drobnosť v očiach niektorých, no pre nás dosť podstatná.“
Používajú špičkové technológie
Vývoj vodného slalomu, ako dospieval až do terajšej podoby, vidieť najlepšie u výrobcov lodí, s jednotkovým postavením slovenskej firmy. Nápis Vajda sa udomácnil v každej kategórii a nebola to náhoda. V rámci vývoja presvedčili všetkých, že lode s ich značkou sú spoľahlivé.
V nových technológiách využívajú aj NASA výskum vo vesmírnom programe. Marcel Vajda: „Z materiálov, ktoré používame, sa vyrábajú satelity, družice odolné voči meteoritom, monoposty formuly jeden. Nové technológie si našli uplatnenie aj v ďalších športoch, v cyklistike, rýchlostnej kanoistike, veslovaní a inde.“
Štát podporí iba dvoch najlepších
Tréner Peter Mráz, vďaka ktorému kajakárka Elena Kaliská dvakrát zvíťazila na OH, odporúča oddeliť kolektívne športy od individuálnych: „A v individuálnych jednoznačne zvýhodniť olympijské športy.
Kto siahne na vrchol, mal by to okamžite pocítiť v systéme štátnej podpory. Nám sa však podrážajú nohy, v súčasnosti zase niekto vymyslel, že v jednotlivých kategóriách štát podporí iba dve najlepšie lode v seniorskej kategórii a dve medzi juniormi, na čo u nás doplatili víťaz Svetového pohára Slafkovský a kajakári Grigar, bronzový na MSJ, a Málek, tretí na MEJ. Všetci zostali bez štátnej podpory, preto sa pýtam, to má Slovensko toľko dobrých športovcov v olympijských disciplínach, že štát nepodporí ani medailistov?“
Vodní slalomári nežijú na vysokej nohe a nemôžu si dovoliť zaváhanie. Peter Mráz uvádza ďalší názorný príklad bizarnej optiky: „Elene Kaliskej za neúčasť na londýnskej olympiáde znížili v armádnej Dukle plat o štvrtinu, a mne ako vedúcemu trénerovi o 275 eur, akoby úplne zabudli, že vodný slalom priniesol Dukle vlani 10 z 27 medailí.
Myslím si, že prístup vedenia nebol správny a pritom platy sú také nízke, že sa nedajú porovnať ani s druhou ligou vo futbale.“
