Obe kúpeľné mestá sa pýšia podobnou architektúrou, vilami, postavenými v alpskom štýle.
Štýlové vily s drevenými balkónmi sa spájajú skôr s predstavami o tatranských obciach, no podobné budovy, ktoré kedysi využívala šľachta a štátni úradníci, stoja aj v Ľubochni.
Obec dnes vyhľadávajú ľudia z celého Slovenska, ktorí sa liečia v endokrinologickom a diabetologickom ústave. Čas, ktorí tú strávia, však môžu využiť aj na prechádzku po niekdajšom kúpeľnom mestečku s atraktívnou architektúrou, starými stromami a pokojným prostredím veľkého parku.
Pacienti sa kúpali v ihličí, liečili sa aj prácou
Vily stoja v širšom centre a na oboch stranách úzkej doliny a doslova ich objímajú všadeprítomné stromy. Ich ihličie využívali na liečebné kúpele. Priaznivé účinky ľubochnianskej podhorskej klímy dosvedčuje aj starý preklad maďarského názvu Ľubochne, teda Fenyőháza, čo znamená domov smrekov.
„Ľubochňu na zriadenie kúpeľov predučovala zdravá podhorská klíma, vzdušné a slnečné prostredie. Pacienti dostávali aj vodoliečbu, chodili sa prechádzať po okolí, fungovala tu aj pracovná terapia, pri ktorej napríklad pílili drevo,“ povedal kronikár Ľubochne Vladimír Záveský.
Liečili sa tu dýchacie choroby, choroby súvisiace s krvným obehom či nervovým systémom.
Súčasťou kúpeľov boli aj tančiareň a kolkáreň
V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa Ľubochňa zmenila z robotnícko-lesníckej osady na kúpeľné klimatické miesto a letovisko. Stala obľúbeným a vyhľadávaným miestom vyšších štátnych úradníkov. Podhorské klimatické kúpele štát uznal v roku 1897.
Vtedajšia smotánka si užívala nielen krásu podhorského okolia a štýlové bývanie, ale aj promenádovanie sa v rozľahlom parku a lesoparku, tenisové kurty, mali tu kolkáreň či otvorený bazén a tančiareň. Liečivú vodu dokonca dovážali z Lúčok alebo blízkeho Rojkova.
Stavebný boom súvisí s tatranskými kúpeľmi
Módnym trendom vtedajšej architektúry kúpeľných a rekreačných miest bolo stavanie hrazdených budov. Prvé murované aj hrázdené vily s drevenými balkónmi, verandami alebo štítmi postavili v Ľubochni ešte pred rokom 1890.
„Impulzom rozvoja Ľubochne ako kúpeľného mesta bol zrejme súbežný vznik a rozvoj vysokotatranských letovísk, najmä Tatranskej Lomnice, kde sa tiež angažoval vtedajší minister pôdohospodárstva gróf András Bethlen,“ povedal Tomáš Kowalski z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Kúpele navštevoval aj Hviezdoslav
Intenzívna výstavba kúpeľov a prenajímateľných ubytovacích zariadení trvala do začiatku druhej svetovej vojny. V roku 1931 mali kúpeľní hostia k dispozícii až 268 izieb. Po vzniku Československa sa v ľubochnianských kúpeľoch zdržiavalo veľa významných osobností, napríklad Pavol Orság Hviezdoslav, Ľudmila Podjavorinská, Jozef Cíger Hronský ale aj Andrej Hlinka.
K zmene charakteru Ľubochne ako klimatických kúpeľov došlo v roku 1959, keď tu vzniklo špecializované zariadenie klinickej endokrinológie s celoštátnou pôsobnosťou.
Historických budov bolo viac
V Ľubochni je viac ako dvadsať historických budov, zo spomienok pôvodných obyvateľov a dobových pohľadníc ale vieme, že ich bolo viac. Niektoré zničili plamene, iné zas vojna alebo bagre. Každá z ľubochnianskych víl má vlastný príbeh a históriu.
Najstaršou ľubochnianskou vilou je vila Bazovský, ktorú dal postaviť vedúci blízkej huty na železo ešte na začiatku 18. storočia. V súčasnosti je budova, ktorá pripomína skôr prímorskú rezidenciu, na predaj.
Vo vilách bývala vtedajšia šľachta, vyšší štátni úradníci a lekári. V jednej z nich býval významný slovenský akademik a jazykovedec Ľudovít Novák. Zaujímavosťou je, že počas vojny do vily presťahoval univerzitnú knižnicu z Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, aby ochránil knihy pred zničením.
„V ďalšej vile sa narodil sudca Medzinárodného súdu pre spravodlivosť v Haagu Thomas Buergenthal. Jedna z víl patrila svojho času aj rodine Popperovcov, ktorá vyrábala topánky. V Ľubochni žil aj doktor Vámos, jeden z najznámejších kúpeľných lekárov Uhorska,“ povedal Záveský.
Sú v zozname národných kultúrnych pamiatok
Pamiatkový úrad vytypoval kúpeľný areál na vyhlásenie pamiatkovej zóny so špeciálnym typom ochrany. Jej súčasťou by mali byť národné kultúrne pamiatky liečebný dom Bratislava, Kollárov dom, Schneiderova vila, Vila Bazovského a najväčšia súkromná vila Vécsey. Pamiatkari zahrnuli do územia aj ďalšie vily, ktoré charakterizovali ako budovy s pamiatkovou hodnotou a veľký a malý kúpeľný park.
Časť budov kedysi patrila endokrinologickému a diabetologickému ústavu, ten ale niektoré z nich označil ako prebytočné a postupne ich odpredal súkromným majiteľom. Ďalšie budovy patria obci Ľubochňa, Slovenskej pošte, Lesom SR a miestnemu spoločenstvu vlastníkov bytov.
Areál sa zachoval v nenarušenom stave
„Podobných kúpeľno-rekreačných areálov existovalo na prelome 19. a 20. storočia na našom území viac. Ale v takom nenarušenom zoskupení ako v Ľubochni sa zachovali len výnimočne,“ vysvetlil Kowalski potrebu chrániť územie kúpeľného areálu.
Jedinečnosť areálu dotvárajú aj parky a zeleň v okolí kúpeľných víl.
„Sú nositeľmi pamiatkových hodnôt veku, autenticity, ako aj historického dokumentu tvorby zelene kúpeľných areálov. Špecifické pamiatkové hodnoty reprezentuje lipová aleja v centrálnej časti a lipa pri Kollárovom dome, ktoré pochádzajú z obdobia zakladania kúpeľov,“ spresnil Kowalski.
Ministerstvo podporuje len kultúrne pamiatky
Pamiatkari prerokovali návrh vyhlásenia pamiatkovej zóny Ľubochňa - kúpele so zástupcami samosprávy a majiteľmi nehnuteľností na prvom spoločnom stretnutí.
Vlastníci budov, ktoré sa stanú súčasťou pamiatkovej zóny, sa musia riadiť zásadami ochrany. V praxi to znamená, že každú úpravu nehnuteľnosti musí posúdiť Pamiatkový úrad. Majiteľom sa to však veľmi nepozdáva.
„Akúkoľvek rekonštrukciu, opravu, budeme musieť robiť v zhode s odporúčaniami pamiatkarov, čo nie je lacná záležitosť. Ak chce opravovať majiteľ národnej kultúrnej pamiatky, môže žiadať o dotáciu ministerstvo kultúry. Lenže my, ako majitelia domov v pamiatkovej zóne, nemáme nárok na nič,“ vysvetlil jeden z majiteľov.
S pamiatkarmi chcú hľadať kompromis
Pri vytyčovaní hraníc navrhovanej pamiatkovej zóny ne-bral pamiatkový úrad, podľa slov starostu Ľubochne Petra Dávidíka, do úvahy ďalšie rozvojové aktivity obce.
„Súčasťou plánovanej zóny je napríklad aj námestie a priľahlé pozemky vo vlastníctve obce, ktoré sú v rámci územnoplánovacej dokumentácie začlenené ako územie pre rozvojové aktivity a občiansku vybavenosť,“ povedal starosta obce.
Vedenie obce a majitelia nehnuteľností v pamiatkovej zóne do 10. apríla predložia svoje pripomienky k predloženému návrhu zóny. Obec bude trvať na zmene zamýšľaných hraníc zóny, aby výraznou mierou nezasahovala do rozvoja obce a vlastníckych práv majiteľov nehnuteľností.
„Nie sme proti tomu, aby sa výnimočnosť Ľubochne zachovala, no malo by to byť tak, aby neobmedzovali ďalší rozvoj obce a vlastnícke práva obyvateľov,“ dodal Dávidík.
Jedna z piatich na Slovensku
Mestskou pamiatkovou zónou sú aj centrá Liptovského Mikuláša, Ružomberka, Liptovského Hrádku, Liptovského Jána, Partizánskej Ľupče. Vidieckou pamiatkovou zónou sú Hybe, Nižná Boca, Východná, Okoličné a osada Podšíp nad Stankovanmi.
Špeciálnych pamiatkových zón, akou má byť aj Ľubochňa, je na Slovensku len päť. Jednou z nich je napríklad aj Tatranská Lomnica.
