LIPTOV. Na druhej strane vizitky lákavej turistickej destinácie stoja rastúca nezamestnanosť a nízke mzdy. Nie každý, kto si chce kúpiť alebo postaviť pod Tatrami dom, ho bude komerčne využívať napríklad na prenájom. Má tu zázemie v podobe rodiny, priateľov, práce a chce iba bývať.
Ceny nehnuteľností v Liptove od začiatku roka mierne klesli, dôvodom je rastúca nezamestnanosť a strácanie istôt v zamestnaní. Napriek poklesu priemerných cien sa do riešenia bytovej otázky ľudia púšťajú ťažko. Kúpa nehnuteľnosti je pre priemernú začínajúcu rodinu zahmleným snom.
Turisti domy nekupujú
„Tlačíme sa s rodičmi v jednom dome, preto si zháňame vlastné bývanie na vidieku tak, aby sme nemali ďaleko do práce a deti do školy. Od nášho sna nás odrádza často až nehorázne vysoká cena aj za staré domy, ktoré potrebujú riadnu finančnú injekciu, ak by sme tam chceli žiť. V 99 percent prípadoch nám cenu vysvetlia tým, že do dediny chodí veľa turistov,“ povedala mladá matka Jana z Ružomberka.
„Ceny za nehnuteľnosti v turistických oblastiach sú tie najvyššie,“ súhlasil Peter Hubka, riaditeľ pobočky liptovskomikulášskej realitnej kancelárie. „Je to paradox, pretože platy v turistických službách sú tie najnižšie vôbec,“ dodal.
Predávajúci by si preto mali podľa neho uvedomiť, že turisti nehnuteľnosť nekupujú a bývať nechcú. Na ubytovanie kladú vyššie požiadavky a požadujú sprievodné služby, takže časy prerobeného podkrovia na ubytovanie sú už dávno preč.
Cena rozhoduje
„Predstava, že moju nehnuteľnosť kúpi Bratislavčan za účelom, že sa príde tri razy do roka rekreovať na Liptov a ostatný čas ju prenajme, je utopistická,“ povedal realitný odborník z Liptovského Mikuláša.
Skutočnosť, že domáce obyvateľstvo dopláca na to, že žije v turisticky atraktívnom re-gióne, potvrdil aj ružomberský realitný maklér Peter Hámor. „Ešte potrvá, kým si predávajúci uvedomia, že aj ten turistický ruch je už presýtený a teda ceny svojich nehnuteľností by mali prispôsobiť trhu,“ konštatoval Hámor.
Pre ľudí hľadajúcich si vlastné bývanie je najdôležitejšia cena. Trojčlenná rodina hľadá byt v priemere najviac do 55-tisíc eur, pre kúpu domu je ich strop na úrovni 90-tisíc eur. „Ceny sú počítané na dnešný štandard bývania, teda už po prerábke nehnuteľnosti,“ povedal Hubka.
Podobné skúsenosti z Ružomberského okresu má aj Hámor.
„Mladá rodina hľadá poväčšine dvoj- až trojizbový byt. Ak nerátame novostavby, maximálne ceny teda prerobených bytov sa pohybujú pri dvojizbových okolo 40-tisíc eur a pri trojizbových bytoch do 47-tisíc eur.
Vyhrali ľudia s pozemkom
Pre človeka žijúceho v regióne, ktorý si rodinu len zakladá, je výstavba rodinného domu časovo aj finančne nezvládnuteľná. O dome uvažuje reálne väčšinou vtedy, keď začnú deti chodiť do školy. Na sklonku života sa už nevládze starať o dom, často chodí k lekárom, nehnuteľnosť predá a vracia sa do mesta.
„Dalo by sa povedať, že o rodinnom dome sníva každý, avšak prekonať prekážky tohto druhu zmeny sa podarí len málokomu. Iná situácia je, ak pozemok zdedíte, alebo vám odkážu vaši rodičia dom na dedine, vtedy je to o čosi jednoduchšia matematika. Všeobecne by sa to dalo zhrnúť, že ľudia by chceli bývať v meste v rodinných domoch,“ opísal skúsenosti z regiónu Hubka.
Na čo sa treba pripraviť
Obaja realitní odborníci sa zhodli na tom, že až 90 percent kupujúcich si pre splnenie sna o vlastnom bývaní berie hypotéku. Pôžička z banky ale nestačí. Bez vlastných úspor, ktoré pokryjú prvotné náklady, to jednoducho nepôjde. Rekonštrukcia bytu nevyžaduje také veľké náklady ako oprava staršieho domu alebo úprava novostavby.
„Na stavbu domu treba mať vlastné úspory. Ak chcete pozemok, banka vám dá len polovicu ceny. Zvyšok musíte doplatiť sám. Povedzme, že tento krok ste zvládli. Teraz treba projekt, prípojky na inžinierske siete, povolenia, poplatky na úradoch sa od nového roku značne zvýšili, veď len vydanie stavebného povolenia stojí 500 eur. K tomu sa dnes pridala povinná energetická certifikácia za 250 eur,“ spresnil Hubka s tým, že treba ešte absolvovať zdĺhavý a vyčerpávajúci maratón behania po úradoch a finančných inštitúciách, ktoré by mali poskytnúť úver.
Ľudia kupujú staršie domy
Množstvo ľudí uprednostní kúpu staršieho domu v zastavanom území, ktorý netreba pripájať na inžinierske siete. „Ak je starý dom s pozemkom za prijateľnú cenu, investícia sa oplatí. Bežný príklad je rodinný dom postavený v roku 1970 s plochou 100 metrov štvorcových s pozemkom s veľkosťou 800 metrov štvorcových. Ak ho kúpite do 50-tisíc eur v dobrej lokalite, investícia do rekonštrukcie sa vyplatí. To však platí pre oblasti, ktoré sú v 15-kilometrovom okruhu od mesta. Stavba rodinného domu na zelenej lúke je napohľad ideálne riešenie, ale aj nákladné.
„Na kúpu pozemku musíme rátať plus mínus 30-tisíc eur a viac. Ak prirátame inžinierske siete, povolenia, projekt domu, stavebné povolenie a výstavbu, dostaneme sa na sumu 100-tisíc eur. A to sa bavíme o bungalove so štyrmi izbami, pôdorysom 120 metrov štvorcových zastavanej plochy na pozemku s veľkosťou 600 metrov štvorcových, takže žiadny luxus,“ spresnil Hubka.
Na obhliadku s odborníkom
Ľudia, ktorí kupujú nehnuteľnosť, by si mali v prvom rade triezvo zvážiť svoje možnosti a po spočítaní úspor a úveru, ktorý im je ochotná dať banka, si určiť finančný strop.
Ak sa im nehnuteľnosť zapáči, mali by si zistiť jej právny stav, teda či sú pozemky už vysporiadané. Dôležitý je aj jej technický stav, realitný makléri radia prizvať si na pomoc odborníkov.
„V dnešnej dobe si treba dávať pozor na všetko. Ale ak sa bavíme o technickom stave, tak v prvom rade si treba všímať možné zavlhnutia, teda či je dom riadne zaizolovaný proti vlhkosti. Ďalej treba skontrolovať statiku, v akom stave sú rozvody elektriny, vody, odpadov. Ak to ľudia podcenia, a urobia rovno omietky, výmena rozvodov ich vyjde draho,“ poradil Hámor.
„Ak ide o byt, stavebníka volať vo väčšine prípadov netreba, predsa len sú to štyri steny a bytové jadro, ktoré je buď prerobené alebo pôvodné. Tým to nechcem brať na ľahkú váhu, ale investície alebo opravy nie sú také náročné ako pri zlej kúpe staršieho rodinného domu. Pokiaľ ľudia nemajú skúsenosti so stavbou, na obhliadku domu je dobré zobrať aj stavebníka. Ten vie s odhadom povedať, koľko peňazí vyjde rekonštrukcia a prípadné opravy,“ spresnil Hubka.
Ak sa kupujúci aj po dohode so stavebníkom zmestia do svojho finančného stropu, môžu kupovať. „Samozrejme aj rada odborníka niečo stojí, ale nekupujete mlieko, kupujete celoživotnú investíciu,“ uzavrel Hubka.
Priemerná cena za meter štvorcový stavebného pozemku v Liptovskomikulášskom okrese sa pohybuje okolo 34 eur. Staršie domy idú približne po 470 eurách za meter štvorcový, byty po 680 eur a cena novostavieb je priemerne 1250 eur za meter štvorcový. Najdrahšie nehnuteľnosti sú v meste, v blízkosti Demänovskej doliny alebo Liptovskom Jáne.
Novostavby v Ružomberskom okrese stoja menej, meter štvorcový vychádza približne na 800 eur. Cena bytov klesla na 700 eur za meter štvorcový, pri starších domoch sa drží na úrovni 400 metrov za meter štvorcový plochy. Pozemky stoja priemerne 32 eur. Najvyššie ceny sú v meste a jeho blízkosti, podobne je na tom Bešeňová, Lúčky alebo Liptovská Teplá. V Liptovskomikulášskom okrese je viac stavebných pozemkov ako v Ružomberskom. Dôvodom je geografická poloha, Ružomberok leží v kotline a nemá toľko možností rozširovať sa.
