LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Marianna Vojtková bola jednou z trinástich športovcov, ktorí obhajovali farby Slovenska na tohtoročných Svetových zimných hrách špeciálnych olympiád. Dejiskom takmer dvojtýždňového sviatku zimných športov, ktorý sa koná každé štyri roky, bolo juhokórejské mesto Pyeong Chang.
Na olympiáde sa zúčastnili športovci z 84 krajín sveta. Slovensko zastupovalo jedenásť lyžiarov a dvaja krasokorčuliari. Domov si priniesli sedemnásť medailí, o najväčšiu zbierku cenných kovov sa postarala Marianna Vojtková, ktorá vyhrala zlato v slalome, zjazde a superobrovskom slalome.
Zopakovala úspech z predchádzajúcej olympiády
„Naši mentálne znevýhodnení športovci dokázali prekonať nielen svoje znevýhodnenie, ale úspešne súťažiť a mnohí aj získať medailu. A tým, ktorým sa darilo trošku menej, citujúc jednu z účastníčok výpravy, byť štvrtý, piaty, šiesty, či siedmy najlepší na svete, je aj tak úžasné,“ povedala Eva Lysičanová, prezidentka Slovenského hnutia špeciálnych olympiád.
Pre dvadsaťpäťročnú lyžiarku z Liptovského Mikuláša to bola už tretia olympiáda, absolvovala hry v americkom Idaho a japonskom Nagane, z ktorého si priniesla tri zlaté medaily.
Úspech z krajiny vychádzajúceho slnka zopakovala aj na posledných hrách. Vyhrala všetky zjazdové disciplíny, v ktorých sa postavila na štart a stala sa najúspešnejšou reprezentantkou slovenskej výpravy.
Všetko naštartoval lyžiarsky výcvik
Zjazdárka Marianna sa narodila v Čavoji pri Prievidzi, no odmalička vyrastala v detskom domove v Liptovskom Jáne. Práve tu sa aj po prvý raz postavila na lyže a zažila radosť z rýchlej jazdy, ktorá sa jej ako kliešť drží až doteraz. So svojou rodinou nie je v kontakte a o jej úspechoch ani netušia.
„Lyžovaniu sa venujem od siedmej triedy. Pod svoje ochranné krídla si ma zobral Vladko Dzurek, ktorý je nielen obetavý tréner, ale aj výborný človek,“ povedala úspešná lyžiarka.
V živote stretáva veľa dobrých ľudí
Marianna hovorí, že napriek náročnému životu mala šťastie na dobrých ľudí, ktorí vyvážili nezáujem vlastnej rodiny. Lyžovanie nie je lacný šport, svoj talent môže rozvíjať aj vďaka pomoci chlapov zo svahu v Liptovskom Jáne, kde trénuje už dvanásť rokov.
„Lyže mi zakaždým ochotne požičajú v miestnej požičovni. Keď idem na nejaké vrcholové podujatie, chlapi, s ktorými sme už zohraná partia, mi požičajú svoje najlepšie lyže a perfektne mi ich pripravia. Na medailách, ktoré sa mi podarilo vyhrať, majú veľkú zásluhu tréner, vlekári a chlapi z požičovne. Lesk zlata patrí aj im,“ povedala lyžiarka.
Sebadôveru jej dodalo prvé zlato
Južná Kórea mladú lyžiarku očarila nielen upravenými zjazdovkami a vybudovanými strediskami, ale aj kultúrnym bohatstvom.
„Počas voľna sme si boli pozrieť pamiatky. Kórejci ich udržiavajú a oprávnene sa nimi hrdia. Sú veľmi snaživí a úctiví,“ opísala Marianna.
Na štart sa mladá lyžiarka postavila so zdravím rešpektom. V duchu sa bála, že sa zopakuje nepríjemný pád z Nagana. Pomodlila sa, zobrala si k srdcu trénerovo povzbudenie a vypla myseľ.
„Za chvíľu som bola v cieli,“ opísala lyžiarka s radosťou a neskrývanou hrdosťou, že trať zvládla na výbornú a bez pádu.
„To ma povzbudilo a naštartovalo. Prvá medaila mi dodala odvahu a sebadôveru. Zatvorila som oči a povedala som si, že mi chýbajú už len dve zlaté. Verila som tomu, že mám na to, aby som ich vyhrala,“ opísala úspešná zjazdárka, ktorá v Južnej Kórei rozšírila svoju bohatú zbierku ocenení.
