LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dedina má dar prírody, tvár krajiny, prejav svojej kultúry. Vidiek hľadá svoju architektúru a to s inšpiráciou kultúrno-historických odkazov.
V Liptovskom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši sa uskutoční tematická výstava zameraná na architektúru v podmienkach dediny s názvom Dedina moja, tvoja, naša.
Autorom výstavy je Michal Šarafín rodák z Liptovského Mikuláša, Palúdzky, ktorý je známy ako predstaviteľ architektonickej školy vidieka na Slovensku. Výstavu otvoria 4. apríla a potrvá do 5. mája.
Výstava predstavuje svet vlastnej architektúry vidieka, pretože na dedine sa pripravujú investičné zámery a projekty iným spôsobom ako v meste.
Zároveň je prejavom predsavzatí samospráv venovať aj v ekonomicky náročnej situácii tvorbe prostredia svojej dediny.
Michal Šarafín na svojej výstave víta priateľov dediny a toto podujatie zároveň vníma aj ako priestor na vzájomnú diskusiu o tvári slovenského vidieka. Autor poučí ako efektívnejšie a odbornejšie využiť investičné prostriedky určené pre zveľadenie jej prostredia.
Protirečivý chaos rôznorodosti
Architektonické školy vidieka v Európe sa zhodujú na tom, že dediny predstavujú kultúrnu klenotnicu svojich národov.
Dedičstvom dediny je jej svojráznosť a malebnosť, pomeštenie dediny Európa odmieta. Poslaním architektonickej školy vidieka je formovať myslenie dedinského človeka, nastoliť stavebnú kultúru vidieka.
Slovensko znovu objavuje čaro vidieka. Architektúra nemá oporu v samosprávach vytvárať ulice či priestranstvá v duchu vidieka. Dedina si neosvojila zmysel s vkus pre súlad a zvykla si žiť v protirečivom chaose rôznorodosti.
Poľnohospodárstvo prestalo byť oporou a ekonomickou základňou vidieckeho života, Slovensko už nie je agrárnou krajinou.
Prímestský vidiek sa stal územím nespútanej výstavby sídlisk nových rodinných domov, ich prejavom sa stal chaos a dediny strácajú svoju tvár. Domy v svojom disharmonickom spolupôsobení tvoria bezduché súbory bez príťažlivosti.
Dedinu zasiahla kríza spoločných záujmov, samospráva dediny nie je schopná nastoliť stavebný poriadok obce. Rúško liberalizmu dáva právo jednotlivcovi meniť obraz dediny.
Katastrofálne rovné strechy
Obdobie socializmu charakterizovalo úsilie vyrovnať dedinu s mestom, staré domy sa nahrádzali novými. Katastrofou svojráznosti dediny bol dom s rovnou strechou.
Mnohé dediny vyhlásené za strediskové sa stali novodobými mestečkami. Dediny po vzore mesta stratili tvár súrodých a vzájomne sa chápajúcich a rešpektujúcich stavieb.
Diskusie o rozvoji dediny sú aj o zmysle života
Na vidieku v malých spoločenstvách verejná mienka rozhoduje o budúcnosti každej dediny. Názorový potenciál vidieka je aktívny a otvorený. Dohoda spoločenstva dediny sa stáva kľúčom do jej budúcnosti.
Diskusie spojené s rozvojom dediny z hľadiska tvorby prostredia sa sústreďujú na otázky spojené s pojmami tradičné a moderné. Diskusie o rozvoji či budúcnosti dediny sa preto menia na diskusie o zmysle života.
Autor: Michal Šarafín
