LIPTOV. Obyčaje boli plné osláv z príchodu tepla po dlhej zime, plné nádeje, že prebudená zem vydá opäť dobrú úrodu, nádeje v životodarnú silu dobytka, plné snahy a práce pre dostatok výživy.
Tak možno vznikli zvyky maľovať kraslice, piecť barany, odtiaľ polievanie a oblievanie vodou, aby človek, dom, všetko živé očistilo sa od chorôb a skazy.
Veľkonočné oblievačky a šibačky patria dodnes k najobľúbenejším zvykom na celom Slovensku. Majú dlhú tradíciu, ich korene siahajú až do pohanských čias. Pri našich potulkách sme dokonca objavili národnú spievanku, ako ju zachytil básnik, náš národný bard Ján Kollár:
„Veľká noc, Veľká noc, kedyže už bude? Kedyže ma šuhaj oblievati príde. Oblievaj, oblievaj vlasy i hlavičku, ale mi zašanuj tú novú sukničku.“
Symboly zdravia, úrody a plodnosti
Na Horehroní i v Liptove bolo zvykom na Veľký piatok zavčas rána kúpať kone, aby vraj ryňu nedostali. Vtedy značili aj jahnence na ušiach, aby sa stádu dobre viedlo. Pri prvých jarných prácach voda, prúty i vajíčka boli symbolmi zdravia, úrody a plodnosti.
Prútmi šibali stádo, keď ho po prvýkrát vyháňali na pašu. Vajíčkami hladili kone a iné úžitkové domáce zvieratá, aby boli guľaté. Prvých oráčov oblievali vodou, aby boli šikovní a zdraví. Nečudo, že voda, prúty a vajíčka sa tak výrazne prejavili i vo veľkonočných šibačkách a oblievačkách po celom Slovensku.
Kú kúpačke patria maľované vajíčka
K šibačke či kúpačke patria krásne vymaľované vajíčka. To, čo sa v ňom skrýva, v Batizovciach a okolí vypísané na ňom býva: „Kulaj sa, vajíčko, pred tie naše Tatry, zanes pozdravenie tomu, komu parí.“
Po chotároch zvolenských obcí bolo vždy plno krovia a tŕnia. Na jar sa deti rozbehli studničky vyčistiť, aby z nich počas leta voda zdravie prinášala. Pri čistení s riekankami aj zaklínania formulovali: „Špina, špina, všetka skaz von z vody, von z vody, von z vody, aby bol tento prameň čistý bez všetkej nákazy, nákazy, nákazy, na osoh všetkým, vtáčkom i zvieratám, chlapcom i dievčatám.“
Venčeky z púpavy púšťali dolu vodou
V mnohých obciach západného či stredného Slovenska mali dievčence starosti, ako vyniesť z obce Kiselicu, Morenu, Murienu či Marmurienu a utopiť ju v rieke.
Oveľa vďačnejší bol ich návrat do obce s krásne vyzdobenou zelenou vŕbou, takzvaným novým letkom: „Nesieme vám novuo leto i zelený háj, i zelený háj. Daj pánboh, daj pánboh dobruo štestia, daj dobruo štestia daj!
V podtatranských obciach na Kvetnú nedeľu vijú dievčence z púpavy venčeky a púšťajú ich dolu vodou. Za ktorým dvorom sa venček zastaví, tam sa má dievča vydať.
S každou veľkonočnou šibačkou, oblievačkou, s každým maľovaným vajíčkom odovzdáva sa ďalej aj láska, zakomponovaná v rôznej podobe v obyčajoch, piesňach, ba aj v pohárikoch s hriatym či vínom, ktorými sa zdravie i láska zapíjajú.
Autor: Pavol M. Kubiš
