LIPTOV. Pračlovek nemal ani poňatia o tom, aké zložité procesy sa v ňom musia odohrať, kým sa z neho vyvinie nový, živý tvor. Preto nečudo, že vajíčku ľudia pripisovali nadprirodzenú silu a opriadali ho poverami.
Keď sa s príchodom jari prebúdza príroda k novému životu, púčiky kvetov sa roztvárajú a zem sa mení na pestrý koberec, vtedy k nám prichádzajú sviatky jari a s nimi aj čaro maľovaných vajíčok. Ľudia odnepamäti vítali príchod jari desiatkami zvykov, ktoré sa menili podľa krajov. Na Veľkonočný pondelok dievčatá obdarúvali kraslicami kúpačov a šibačov. Najkrajšiu kraslicu však dostal vždy len vyvolený.
Vajíčka zdobili podľa regiónov
Maľovanie čiže krášlenie vajíčok sa však takisto vyvíjalo a ak spočiatku bývali vajíčka iba červené, neskôr pribúdali aj ďalšie farby a kresby. I technika zdobenia kraslíc bola rozmanitá.
Niekde sa maľovali vajíčka menej pestré, no i tak veľmi krásne, zdobené voskom. Inde sa používali ornamenty a časté boli i motívy zvierat.
V niektorých oblastiach Slovenska sa vajíčku pripisovala čarovná moc. Večera na veľkonočnú sobotu musela byť s uvareným vajíčkom. A kto takéto vajíčko na Bielu sobotu zjedol, nemusel sa po celý rok báť, že zablúdi.
Nič z vajíčka sa nesmelo vyhodiť
Ani len škrupiny z takéhoto vajca sa nesmeli zahodiť. Pomleté sa pridávali do krmiva statku, aby bol zdravý. Pohodené hydine mali zasa byť zárukou dobrej znášky vajec. Varené vajíčka pomaľované na zeleno – vývarom z mladých obilných výhonkov – zaručovali dobrú úrodu, preto ich gazda vynášal na pole. Zakopal ich tam, kde sa chystal siať jariny. Pochopiteľne, používali sa iba farby z domácich zdrojov, veď iné ani neboli.
Ak teda v najbližších dňoch budete chcieť vyzdobené vajíčko darovať, alebo naopak ho dostanete, nájdite si chvíľu a pouvažujte nad kolobehom života, ktorý ono znamená.
Autor: Pavol M. Kubiš
