LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptov bol kedysi baštou garbiarstva a kožiarstva. Kožiarsky priemysel spolu s textilným upadli.
Suroviny stále ostávajú, no chýba ten, kto by ich spracoval. Fungujú len drobní spracovávatelia a výrobcovia, ktorí so smútkom spomínajú na slávu kožiarskeho mesta.
Iba v revíroch Liptovskomikulášskeho okresu ulovili vlani poľovníci viac ako tisíc kusov jelenej zveri, 400 kusov srnčej zveri a približne 600 kusov diviačej zveri.
„Z toho vyplýva, že len srnčej a jelenej zveri je u nás cez tisíc. Ich kože ale vychádzajú nazmar, hoci je to mimoriadne kvalitná a cenná surovina so schopnosťou sa každoročne obnoviť,“ povedal František Jaroš, hovorca Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
Dúfajú, že budú vzorom pre ostatných
Poľovníci spracujú mäso a parožie, no kože vysokej zveri končia v kafilériách.
„Keď počet ulovenej zveri u nás vynásobíme počtom poľovníckych organizácií na Slovensku, dostaneme sa k smutnému dôkazu neskutočného plytvania kvalitnou surovinou. Veľmi nás to trápi aj z hľadiska poľovníckej etiky,“ povedal Jaroš.
Liptovskomikulášski poľovníci sa preto rozhodli na rokovaní Okresnej rady Slovenského poľovníckeho zväzu skoncovať s mrhaním cenných koží. So začiatkom novej sezóny rozbehnú v máji zaujímavý projekt, ktorým chcú motivovať ostatných kolegov z celého Slovenska.
Obnovia starú tradíciu, aj keď v malom
Kože z poľovných revírov budú podľa predbežnej dohody dovážať do koželužní v Bošanoch. Podmienkou však je, aby boli kože vysokej zveri vysušené. Výkupca dostane kvalitnú surovinu, ktorú ďalej spracuje.
„Oslovili sme troch starých majstrov, ktorí pracovali v liptovskomikulášskych kožiarskych závodov. Tí nám dali návod na to, ako spracovať kožu tak, aby sa mohla ďalej využívať,“ vysvetlil Jaroš.
„Medzi našimi poľovníkmi urobíme osvetu. Každý z nich síce vie bez problémov stiahnuť kožu, no aby sa dala použiť, musí to urobiť kultivovane, bez poškodení a zbytočných zárezov,“ spresnil Jaroš s tým, že odoberateľ zabezpečí priestory na skladovanie koží a ich odvoz.
Domáce kvalitné výrobky ťažko konkurujú dovozu
Stredná odborná škola obchodu a služieb v Liptovskom Mikuláši, ktorá pôvodne niesla názov Stredné odborné učilište kožiarske a textilné, sa dlho venovala výučbe budúcich remeselníkov pre kožiarstvo a garbiarstvo.
„Bola to výborná škola, s kvalitnými vyučujúcimi aj strojovým vybavením,“ spomínal Jaroš. V roku 2008 ale zrušila kožiarske a textilné učebné odbory pre nezáujem študentov.
„Kožiarstvo a garbiarstvo je u nás dlhodobo na ústupe, čo je veľmi smutné vzhľadom na dlhoročnú tradíciu. Dokonca nepoznám ani väčšieho výkupcu a spracovávateľa kože, všetko ide do zahraničia. Na Slovensku chýba veľký spracovávateľ. Aj keby ale existoval, je otázne, komu by výrobky predával. Kvalitné kožené výrobky totiž nemôžu v cene konkurovať dovezeným z tretích krajín,“ povedal riaditeľ školy Ivan Sopoliga.
Kože sa vyvážajú do zahraničia
Poľovníci kedysi spolupracovali s kožiarskymi závodmi v meste.
Kože vysokej zveri sú mimoriadne kvalitné, využívali sa na výrobu dekoračných predmetov, semiša, pre ženy sa šili kostýmy, nohavice, sukne, bundy. Dokonca jelenica je prvotriedna surovina na výrobu rukavíc.
Jaroš si myslí, že o kvalitné výrobky z kože je dnes ešte stále záujem. Aj to malé množstvo suroviny, ktoré sa spracúva na ďalšie využite, ale väčšinou končí v zahraničí. „Svet sa opäť vracia k pôvodným prírodným materiálom,“ povedal Jaroš.
