LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „V spojených štátoch obyčajne, keď deti skončia školu, odsťahujú sa od rodičov, ale je veľmi nezvyčajné, že sa odsťahujú rodičia, ako sme to urobili my,“ šibalsky zažiarili oči Timovi Olsonovi.
Pokračoval, že pre túto prácu sa uvoľnili až vtedy, keď ich mladší syn dokončil univerzitné štúdium a stal sa z neho učiteľ. V tom čase sa do Ameriky vrátil aj starší syn s manželkou, ktorí učili na Tajvane. Nasťahovali sa do domu Michelle a Tima Olsonovcov a dôchodcovský pár mohol odísť do Európy.
Možno to pre ich tri deti a nevestu ani nebolo také nepochopiteľné rozhodnutie, lebo odchod rodičov na Slovensko sa v rodine skutočne skloňoval celých dvanásť rokov.
„Za tých dvanásť rokov, keď sme rozprávali o Timovej pratete, ktorá kedysi učila na evanjelickom lýceu v Bratislave a hovorili o tom, že možno raz by sme to skúsili aj my, pripravovali sme svoje deti na túto možnosť,“ doplnila Michelle. „Takže aj oni boli šťastní s nami, že sme sa takto rozhodli. Vedia totiž, že je to pre nás niečo veľmi dôležité, čo naozaj chceme robiť.“
So svojou rodinou majú americkí manželia každodenný kontakt vďaka modernej technike. „Veľa si skypujeme, takže sa nielen počujeme, ale aj vidíme,“ povedala žena.
Všetci štyria mladí Olsonovci už boli aj na Slovensku. Mali možnosť sa na Vianoce presvedčiť, ako ich rodičia už sedem mesiacov žijú v Liptove.
Patricia Kunkelová, zástupkyňa školy, dokreslila portrét manželov slovami: „Sú slniečkovým typom ľudí, veľmi dobre sa v škole adaptovali, študenti ich majú radi. Vidno, že majú pre túto prácu veľmi silnú a pozitívnu motiváciu.“
Cesta učiteľského páru do Liptovského Mikuláša
Tim Olson strávil tridsaťosem rokov ako učiteľ v strednej časti USA. Učil matematiku, koučoval niekoľko športových tímov a z toho štyri roky bol riaditeľom strednej školy. Celý čas žil a pôsobil v štáte Iowa, ktorý je približne taký veľký ako Slovensko.
Michelle Olson tridsaťtri rokov učila hudbu, ktorú vyštudovala, rôzne vekové kategórie detí. Keďže má aj špecializáciu zborový spev a strunové hudobné nástroje, venovala sa aj tejto oblasti. „Ako sme sa obaja oficiálne stali dôchodcami, rozhodli sme sa, že budeme participovať v misii na Slovensku, a tak sme prišli do Evanjelickej spojenej školy v Liptovskom Mikuláši,“ vysvetlila Michelle.
To, že po mnohých rokoch učia rovnaký predmet, oceňujú. „Ako partneri, ktorí učili na rôznych školách, sme nemohli veľmi zdieľať navzájom situácie vo svojej práci,“ pridal sa Tim.
„Teraz tým, že obaja učíme na tej iste škole a obaja konverzáciu v anglickom jazyku, robíme aj spoločnú prípravu na jednotlivé hodiny a môžeme sa spolu rozprávať o svojich skupinách aj študentoch. Navzájom konzultujeme jednotlivé situácie a veľmi sa nám to páči.“
Slovenskí a americkí študenti sú podobní
Na otázku, aký je rozdiel medzi slovenskými a americkými študentmi najprv zareagoval Tim: „Študenti na Slovensku majú viac času na prípravu do školy. Podľa mňa americké deti majú veľmi veľa mimoškolských aktivít.“
Michelle rýchlo zaprotirečila: „To je ale Timov názor, nesúhlasím s ním. To, čo povedal Tim, je skúsenosť z našej rodiny, pretože naše deti boli vždy veľmi aktívne mimo školy. Ale videla som, že je aj v Amerike veľmi veľa detí, ktoré popoludní nerobia nič a mohli by mať čas na prípravu na vyučovanie. Myslím, že je to rovnaké na Slovensku aj v Amerike. Keď sa totiž rozprávam so slovenskými študentmi, sú medzi nimi aj takí, ktorí nemajú popoludní nič a nudia sa. Väčšinou sú to však zrelí ľudia, s ktorými sa máme o čom porozprávať a máme čo navzájom zdieľať.“
Obaja však za veľkú výhodu slovenských študentov pokladajú, že deti vedia cudzie jazyky. „V škole, v ktorej učíme, rozprávajú študenti aspoň dvoma jazykmi, to nie je pravidlom v Amerike. Tam zvyčajne deti vedia len svoju rodnú reč,“ pridala plus mikulášskymi študentom Michelle.
„Myslím si, že tieto deti môžu byť veľmi šťastné, že v škole je dobre postavený program na to, aby sa naučili viacero jazykov. Porozumela som, že v Európe je ovládanie jazyka nevyhnutnou súčasťou úsilia dostať sa na vysokú školu alebo neskôr uspieť v povolaní.“
Drobné prekvapenia
Čo manželov Olsonovcov na Slovensku prekvapilo?
Michelle: „Malé drobnôstky. Veci, o ktorých sme nevedeli. Napríklad v Amerike má každý učiteľ svoju učebňu a deti sa za ním sťahujú. Na Slovensku je to naopak. Deti majú svoje učebne a učiteľ sa za nimi sťahuje. To bolo pre nás nezvyčajné a prekvapilo nás to.“
Tim: „U nás neexistuje, že dieťa je zaradené do jedného programu, napríklad do 4. B triedy a študuje v tej iste triede niekoľko rokov. U nás deti nemajú šancu vytvoriť pevný triedny kolektív, lebo sa ich rodičia v rámci migrácie za prácou presúvajú.“
Michelle doplnila: „U nás je obrovská fluktuácia ľudí v pracovnom priestore. Ľudia sa často sťahujú, nemajú problém zbaliť sa a presťahovať sa do iného štátu, iného mesta v priebehu jedného mesiaca. Stáva sa síce, že niektoré deti vyštudujú v tej iste triede či škole, ale pohyb ľudí okolo nich je taký veľký, že nemajú šancu vytvoriť triedne kolektívy ako na Slovensku.“
Konali sa prekvapenia i mimo školy? Tim pozitívne hodnotil najmä to, že ľudia na Slovensku oveľa viac chodia pešo. Vyzdvihol aj dobre premyslený slovenský systém hromadnej dopravy. „Z toho sa tešíme.“ „Veľmi milo nás prekvapilo, že Iowa a Slovensko sa podobajú aj v tom, že ľudia v oboch štátoch sú veľmi príjemní a pohostinní. V Liptovskom Mikuláši máme podobný pocit, akoby sme boli doma,“ pochvaľovala si Michelle.
Chýbajú im najmä rodinné stretnutia
V rozhovore manželia spomenuli aj hodnoty, ako sú rodina a vzťahy. V Liptove je im sympatická najmä hrdosť tunajších ľudí na svoje korene. „V tomto regióne sú ľudia hrdí na to, odkiaľ pochádzajú, vážia si prírodu i hory aj prostredie, v ktorom žijú,“ vyslovil Tim svoje pozorovanie a doplnil, že im osobne chýba rodina.
„Najmä spoločné stretávanie sa rodiny na oslavách sviatkov. Chýbajú nám naše deti a priatelia, ktorých máme v Amerike a s ktorými sa nemôžeme stretávať, aby sme spolu oslávili ich a naše sviatky.“
Michelle však s úsmevom okomentovala jednu z ich posledných skypových skúseností. „Minulú sobotu sme, napríklad boli na svadbe priateľovej dcére cez skype. Takto sme absolvovali celú svadbu. Potom sme sa s nevestou aj porozprávali.“
Manželia Olsonovci milujú slovenské jedlá „A nehovoríme len o tradičných slovenských haluškách. Tým, že často sme hosťami v slovenských rodinách, vyskúšali sme všeličo,“ chcel uzavrieť Tim, ale nedalo mu nevysloviť: „V Liptove sa nám veľmi páči scenéria mesta a okolité hory. Iowa je úplne rovná, nie sú tam vrchy, takže práve hory nás tu chytili za srdce. Aj okolie Liptovskej Mary nás v dobrom ohúrilo. Svoju misiu, prácu tu v škole, obaja berieme ako skutočné požehnanie.“
