Vo februári tohto roku Ladislav Medla oslávil životné jubileum. Básnik by povedal, že na ľudskej roli osem krížov stojí.
V živote to nemal jednoduché. Ako sedemnásťročný stratil otca. Tragédia poznamenala celú rodinu. Dom rozostavaný, deti nedorastené a žiť bolo treba.
Dospel veľmi rýchlo a v rodine prebral úlohu otca. Silu a potešenie z daru života mu dodávala práca, ale najviac šport, lyže, beh, radosť z pohybu. A blízki. Mal šťastie na dobrú mamu a sestru, čo mali zmysel pre jeho koníčky. Keď prišiel čas, založil si vlastnú rodinu. V usporiadanom manželstve vychovali dve deti. Vnučky Ema a Sofia predstavujú najväčšie potešenie starého otca.
Roky športových úspechov
Srdcovou záležitosťou sa L. Medlovi stali bežky. Stal sa majstrom Žilinského kraja a na celoštátnych pretekoch bývalého Československa v Rožnove pod Radhoštem na trati dlhej 10 kilometrov získal šieste miesto.
„To bol asi môj najlepší športový úspech,“ a pripomenul, že hliadky spolu behávali s Vladom Lešťanom a Milošom Iľanovským, Hrubkým. Venoval sa aj zjazdovému lyžovaniu. Tam mal verného priateľa Jána Iľanovského, Cupríka.
„Ako zjazdár v kategórii dorastenec som vyhral celoštátne preteky v Jasnej. Sošku zjazdára v hodnote zlatej medaile si opatrujem dodnes,“ skromne priznal. Behával aj Sokolovské preteky brannej zdatnosti. Tieto zimné kombinované preteky predstavovali predchodcu dnešného biatlonu. V tejto disciplíne sa stal členom okresného reprezentačného družstva, ktoré tvorili: Vilo Trizna, Milo Šuna a Laco Medla. Zachovala sa ja fotografia zo štartu týchto pretekov.
Na maratón ho nahovorili kamaráti
V lete sa L. Medla venoval atletike. „Mojou disciplínou bol beh na 10 kilometrov. Odbehol som aj jeden maratón. Ako vojak základnej služby, bez špeciálnej prípravy. Nahovorili ma kamaráti. Povedali, že je to len štyri razy viac ako moja trať. Dobehol som do cieľa, nevzdal som, ale môžem povedať, že víťazom maratónu je každý, kto prekoná tú vzdialenosť. Maratón si od bežca vyžaduje veľa fyzických aj psychických síl a kvalitnú prípravu,“ dodal.
Pätnásť rokov robil v Telovýchovnej jednote
V roku 1977 prijal ponuku robiť stáleho pracovníka Telovýchovnej jednoty (TJ) Pokrok v Závažnej Porube. Pätnásť rokov v nej pôsobil ako tajomník.
Vari najdôležitejšou prácou tajomníka TJ bola práca organizačná. V tej dobe sa každú sobotu či nedeľu v zime konali v Závažnej Porube nejaké preteky: bežecké, či zjazdárske. Bolo ich treba pripraviť, zabezpečiť personálne, technicky, organizačne, zaprezentovať pretekárov, zabezpečiť ceny, diplomy a všetko okolo toho. Komunikovať a spolupracovať s chatárom Jankom Lešťanom.
Po pretekoch zasa urobiť uzávierku, vyúčtovať, materiál umiestniť na svoje miesto. Bez ochotnej pomoci obetavých rozhodcov, technikov by to nebolo išlo, ale niekto to musel dirigovať. L. Medla často sprevádzal pretekárov na súťažiach. Mazal lyže, sledoval pohyb na trati, povzbudzoval, archivoval výsledkové listiny.
Nielen športu, aj kultúre sa treba venovať
Aktivity L. Medlu ale nesmerovali len ku športu. Pôsobil aj v miestnej kultúre, kde tiež zanechal hlbokú brázdu. „Robil som kulisára. Aj to patrí k ochotníckemu divadlu. Ak sme chceli postaviť scénu, museli sme dobre poznať obsah divadelnej hry, pochopiť zámer réžie a vedieť scénosled predstavenia. Zúčastňovali sme sa skoro každej skúšky, aby sme vedeli kedy, po ktorom výstupe, alebo dejstve meniť kulisy. “ Pripomenul, že najčastejšie spolupracoval s režisérom Milošom Iľanovským a hercov ťažko vymenovať všetkých, aby na niekoho nezabudol. Bol by to dlhý zoznam.
Všetko dôležité sa udeje v detstve
Nepovieme nič nové, keď uvedieme známu myšlienku múdreho básnika: Všetko dôležité pre človeka sa udeje v detstve. Životné a pracovné osudy L. Medlu to potvrdzujú.
Ako chlapci hrávali futbal s loptou uvitou zo starých handier na Lúčičke, na Pustom, na starom ihrisku povyše dediny. V zime lyžovali, v lete sa venovali atletike.
Dnes sedia deti pred televízorom alebo počítačom. „Menej sedieť, viac sa hýbať. Pohyb patrí k mladosti. Formuje telo i ducha. Myslím, že rodičia by mali usmerniť svoje deti, motivovať ich osobným príkladom, aby šport predstavoval súčasť každého dňa. Zdravie si neupevníš vo vykúrenej obývačke, ale na ihrisku, na klzisku a snehu. To je moja reč dorastajúcej generácii, ak chce zdravo žiť. Zdravie znamená podmienku všetkých životných úspechov,“ dodal na záver.