Svoje poklady objavovali traja legendárni jaskyniari krompáčmi, lanami a karbidkami. Nechýbala im odvaha, ale ani bystrý úsudok. Vyšla o nich spomienková kniha O troch jaskyniaroch.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Cesta k objavovaniu pokladov podzemných svetov pripomínala rozprávku so všetkým, čo k nej patrí. Dodnes sa o nich rozprávajú legendy. Aj preto nesie kniha názov O troch jaskyniaroch.
Liptovský Mikuláš je dlhé roky srdcom slovenského jaskyniarstva pre bohatosť podzemných systémov v horách na všetky svetové strany. Každý významný jaskyniar prešiel cez rôzne odborné inštitúcie, ktoré sídlili a sídlia v Liptovskom Mikuláši.
Svoj nezmazateľný odtlačok a často aj podpis na stenách zanechali aj osobnosti zlatej éry slovenského jaskyniarstva Svätopluk Kámen, Stanislav Šrol a Pavol Mitter.
Všetci zomreli v rovnakom roku 1992. Ich kolegovia a priatelia zo Slovenskej speleologickej spoločnosti si pri príležitosti dvadsaťročnice ich úmrtia uctili pamiatku známej trojice spomienkovou knihou.
Šťastie učiť sa a žiť s majstrami
Knihu O troch jaskyniaroch naplnili osobnými spomienkami, ktoré nikdy neprestanú vyvolávať úsmevy, ale aj príbehmi o ťažkej práci jaskyniarov, o radosti z objavovania nových priestorov, o vyrovnávaní sa so sklamaním, keď sa jaskyňa odmietla ukázať v plnej kráse.
Vďaka zážitkom z útrob podzemia ponúka kniha autentický obraz o vtedajšom jaskyniarstve, keď neexistovali mobilné telefóny a výpravy sa dohadovali len cez telegrafy alebo cez lístočky za stieračmi áut. Dnešní jaskyniari hovoria, že technické vybavenie je v súčasnosti na oveľa vyššej úrovni, no to ostatné sa nezmenilo.
„Až po rokoch, keď už tých vzácnych ľudí medzi nami niet, si človek uvedomí, aké to mal šťastie, že ich mohol spoznať, učiť sa od nich a chvíľu s nimi žiť,“ povedal Zbižo Nišponský, jaskyniarsky syn Svätopluka Kámena.
Úspech celého kolektívu, nie jednotlivca
Jednou z najvýznamnejších osobností jaskyniarstva v Liptove je Stanislav Šrol (1925-1992), rodák z Liptovského Mikuláša, jeden z najznámejších objaviteľov v Jánskej doline. Za jeho najväčší úspech sa považuje objavenie Demänovskej jaskyne mieru spolu s Petrom Droppom a Pavlom Revajom. Okrem nej objavil napríklad aj Jaskyňu zlomísk a Novú Stanišovskú jaskyňu.
Kolegovia ho opisujú ako priameho a vytrvalého jaskyniara s citom pre hľadanie nových priestorov. Objavenie jaskýň nechápal ako svoj úspech, ale úspech celého kolektívu. Často hovoril, že jaskyne nie sú dar, ale akt vnútornej energie a vôle.
„Škoda tam chodiť.“
Neraz sa stalo, že keď iní jaskyniari objavovali novú jaskyňu a zažívali slastný pocit pri vymýšľaní pomenovania, na jej stene zrazu našli Šrolov podpis. Preto, ak sa im nechce prekonávať náročnú prekážku, si aj dnes povedia: „Tam ani nechoďme, tam bol isto Stano Šrol!“
Väčšinu života strávil v blate či prievane, prekopávaním sifónov a závalov. Jaskyniari si v sebe stále zachovávajú kúsok šrolovčiny.
Okrem húževnatosti ho preslávil aj svojský slovník. Ak našiel v jaskyni, ktorej pracoval, nejakého nepovolaného, vysypal na neho náklad šťavnatých pomenovaní. Každý jaskyniar je totiž citlivý na jaskyne vo svojom revíri a chráni ich pred neželanými hosťami.
Na požičanom lane z kostola
Svätopluk Kámen (1921-1992) je priekopníkom jaskyniarstva na Muránskej planine. Narodil sa v Bratislave, no keď ako mladý učiteľ nastúpil do vyššej priemyselnej školy hutnícko-lejárskej v Tisovci, jeho jaskyniarsky koníček sa rozvinul naplno.
Skalnú krásu podzemia Muránskej planiny začal skúmať v dnes už sparťanských podmienkach, veď do priepastí sa spúšťal na požičanom konopnom lane z kostola a svietil si obyčajnými sviečkami a kahancami.
Kámen mal obdivuhodný talent nadchnúť mládež, ktorá k nemu vzhliadala s úctou, veď vychoval tri generácie tisovských jaskyniarov. Hoci bol ich profesorom a uznávanou autoritou, neváhal sa so študentmi a kolegami plaziť a predierať cez úzke štrbiny, ktoré ho neraz celkom povyzliekali.
Zakladateľ jaskynnej záchrannej služby
Trojicu jaskyniarov uzatvára Pavol Mitter (1941-1992), rodák z Cerova, ktorý žil od roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. Aj napriek vtedajším obmedzeným možnostiam vycestovať do zahraničia navštívil náročné jaskyne Ukrajiny, Rumunska, Indie ale aj Srí Lanky. Zorganizoval prvú a dosiaľ jedinú slovenskú expedíciu do jednej z najhlbších jaskýň sveta Šachta Vjačeslava Panťuchina v Kaukaze na území dnešného Gruzínska.
Mitter veľmi dbal o to, aby sa jaskyniari bezpečne dostali z bludiska úzkych, klzkých a kolmých chodieb bezpečne na povrch. Jeho meno sa spája najmä so založením jaskynnej záchrannej služby, až do svojej smrti bol jej náčelníkom.
Horolezca hľadali v systéme tri dni
Organizoval aj náročnú trojdňovú pátraciu akciu, počas ktorej hľadalo takmer šesťdesiat chlapov utopeného horolezca v Demänovskom jaskynnom systéme. Dokonca aj expedícia do Šachty Vjačeslava Panťuchina sa zmenila na záchrannú akciu. Muži vyťahovali mŕtveho ruského jaskyniara, ktorý sa zrútil do priepasti a viedol ich práve Pavol Mitter.
Jaskynná záchranná služba má za sebou množstvo zásahov v doslova extrémnych podmienkach, preto vyznie úsmevne príhoda opísaná v knihe.
P. Mitter trval na tom, že jaskynní záchranári musia pravidelne trénovať. Práve pri návrate z výcviku zachránili prvého človeka, pripitého poľovníka, ktorý nevládne ležal v ľadovom potoku.
S minimálnym vybavením dokázali veľké veci
Teraz v období rozvoja informačných technológií sa možno niekedy viac píše ako koná a platí to aj v jaskyniarstve.
„Práve preto sme sa pokúsili zostaviť túto spomienkovú knihu kolektívu autorov o jaskyniaroch, ktorí nás opustili pred dvadsiatimi rokmi a celý svoj život zasvätili prieskumu podzemia. Boli to osobnosti, ktoré žili v materiálne podstatne skromnejších podmienkach ako máme my, ale práve svojím umom a šikovnosťou dokázali veci, ktoré si treba pripomínať a nezabúdať na ne,“ povedal Peter Holúbek, jeden z autorov knihy.
Kniha je výpoveďou jednej jaskyniarskej generácie o konfrontácii s generáciou predchádzajúcou a azda to bude poučenie pre generáciu nasledujúcu.
„Možno je to aj splatenie akéhosi dlhu našim predchodcom, od ktorých sme sa veľa naučili, ovplyvnili naše životy a z ich odkazu čerpáme dodnes,“ dodal Holúbek.
Legendy z mäsa a kostí
Kniha predstavuje jaskyniarov nielen ako odborníkov alebo ľudí s extrémnou záľubou, odhaľuje aj ich ľudskú tvár, ich prednosti ale aj nedokonalosti.
Jej obsah preto určite upúta všetkých, ktorí majú vzťah k prírode, jaskyniam a zaujímajú sa o dianie v nich či okolo nich.
Spomienkovú knihu si možno požičať v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva a v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskej knižnici G. F. Belopotockého.
