LIPTOVSKÉ SLIAČE. Vďaka slávnostnej akadémii, ktorú usporiadala obec pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia, hrdosť na významného umelca vzrástla ešte viac.
Tvorba Jozefa Hanulu je mnohým ľuďom bližšia oveľa viac, ako by si pri prvom počutí jeho mena mysleli. Stačí, aby sa poobzerali po stenách svojho kostola, pretože je veľmi pravdepodobné, že niektorá z fresiek alebo obrazov nesie jeho podpis. Vymaľoval niekoľko kostolov v Liptove, na Slovensku ich zdokumetovali takmer sedemdesiat a toto číslo nie je ani zďaleka konečné.
Dedinčania na stenách kostolov
Kritici umenia však jeho sakrálnu tvorbu nepovažujú za vrcholnú ukážku jeho talentu, no pre obyčajný dedinský ľud odviedol obrovský kus práce. Návšteva kostola bola pre mnohých jediným kontaktom s kultúrou a vďaka jeho obrazom im bola Biblia akási bližšia a zrozumiteľnejšia. Maľby v kostoloch totiž ušil pre konkrétnu farnosť. Pri svätých často stáli reálni dedinčania z obce, v pozadí zachytil okolité kopce, stavby alebo remeslá, ktoré boli chlebom miestnych.
Len v Liptove sa podpísal pod fresky a obrazy v kostoloch v Liptovských Sliačoch, Liptovskej Teplej, Lúčkach, Liptovskom Michale, Ludrovej, Liptovských Revúcach, Černovej, Hubovej, Stankovanoch a Valaskej Dubovej. Podieľal sa aj na výmaľbe veľkých kostolov v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši.
Húževnatí roľníci z Liptovských Sliačov
Hoci Hanula maľoval portréty vtedajších významných dejateľov, základom jeho tvorby sa stal obyčajný pracovitý človek vidieka. Erbovým dielom predprevratovej národnej maľby je obraz Na rodnej hrude, ktorý zachytáva húževnatosť a nezdolateľnosť človeka. Zaujímavosťou je, že znázorňuje roľníka z Liptovských Sliačov, v pozadí vidieť miestny kostol.
Obľúbeným motívom jeho obrazov bol život slovenskej ženy. Ako podklad pre zachytenie ženských čŕt využíval podobizeň svojej manželky a jej sestry. Okrem precíznej práce pri maľovaní tvárí a rúk bolo pre neho typické aj dôkladné stvárnenie krojov.
Spoznali ho aj ako učiteľa, novinára a národovca
Obec Liptovské Sliače usporiadala slávnostnú akadémiu, počas ktorej nechceli iba vzdať hold významnej postave slovenského umenia s koreňmi v Liptovských Sliačoch, ale ho miestnym aj pútavou formou priblížiť. Slávnostné podujatie začalo preto aj trochu symbolicky, omšou v miestnom Kostole svätého Šimona a Júdu, ktorého interiér čiastočne vymaľoval Jozef Hanula. Na jednej z fresiek je vyobrazený sliačanský ľud, ktorý víta vierozvestcov Cyrila a Metoda.
„Do kultúrneho domu prišlo vyše tristo ľudí. Hoci je Sliačanom meno Hanulu blízke, veľmi ma potešilo, že ľudia na program reagovali nadšene, pretože mnohí ho nepoznali ako osobnosť s takým rozsiahlym záberom a činnosťou,“ povedal starosta Liptovských Sliačov Ján Ondrejka.
Pri príležitosti 150.výročia narodenia Jozefa Hanulu vydali mimoriadne vkusnú knihu, ktorá zachytáva život a bohatú tvorbu umelca.
Sliačanská kultúra pod jednou strechou
Počas slávnosti uviedli do života kultúrne stredisko. Vzniklo v priestoroch bývalej materskej škôlky v Strednom Sliači. „Úlohou tohto strediska bude koordinácia všetkých kultúrnych podujatí, ktorých je v našej obci naozaj veľa, lebo máme množstvo aktívnych ľudí. Dosiaľ ich mala na starosti jedna pracovníčka obecného úradu a nemohla to všetko stíhať,“ vysvetlil dôvod zriadenia centra starosta Ján Ondrejka.
Obec sa chce spojiť s centrom voľného času Lúč, priestory centra by teda mali slúžiť aj na zmysluplné trávenie voľného času pre deti do 15 rokov. „Chceme sa ale zamerať aj na mladých ľudí do 25 rokov, ponúkneme im zaujímavé tvorivé aktivity. Okrem toho sa u nás formuje ochotnícke divadlo, ktoré tiež potrebuje priestory,“ spresnil Ondrejka.
Vytvoril základy pre ďalšiu generáciu
Hanula, okrem toho, že bol výnimočný umelec, bol aj otec. V snahe zabezpečiť živobytie pre svoju rodinu musel upustiť od študentských ideálov. V druhej polovici života ani zďaleka nevyužil svoj potenciál výnimočne nadaného a vzdelaného umelca, jeho dielo zohralo dôležitú úlohu v čase, keď to bolo najviac potrebné.
Vytvoril základy pre novú generáciu umelcov ako Gustáv Mallý alebo Martin Benka. Vtedajšia tlač sa o Hanulovi vyjadrila nasledovne: „Jeho svätí v kostoloch sú bytosti z podtatranských lúk a polí. Jeho madony sú slovenské matky, uslzené nad osudom synov. Jeho anjeli sú úsmevy šťastných slovenských detí, rozradostené slobodou.“
