Lásku možno všelijako preukázať. Pohľadom, prívetivým pozdravom, slovom, ale oddávna tak bolo, že postavenie mája dievčaťu pod oblok bolo hádam to najvýraznejšie vyznanie lásky v našich dedinách, mestách, dokonca aj inde vo svete.
Ako kultúrny jav boli máje známe už v antike. Gréci, Etruskovia, Rimania a ďalšie staroveké národy dávali pred prvým májom na domy a hospodárske budovy stromčeky ako znak ochrany pred zlými duchmi a chorobami.
K najstarším patrí zvesť z roku 1255, teda spred 758 rokov, z ktorej sa dozvedáme, že v Cáchach stavali stromy na prvého mája, na Turíce a na Jána ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb.
Máj bol dôkazom vážneho záujmu o dievčinu
Tento symbolický prejav smeroval k myšlienke stavať neskôr máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.
Postaviť máj v 15. storočí pred dom či pod okno dievčaťa znamenalo dôkaz vážneho záujmu oň, lebo za určitých okolností mohlo nadobudnúť i právny význam manželstva.
Emotívny zážitok pre každé dievča
Po čase nadobudli máje u nás rozdielny a odlišný význam, začali sa členiť. Buď máj postavil mládenec len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal, buď boli spoločným darom mládencov všetkým dospelých dievčatám, alebo máj dostalo každé dievča.
No ak malo svojho mládenca, bol jej máj iný ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mládencov.
Zobúdzať sa do prvomájového, turíčneho či svätojánskeho rána s leskom slnka na končiari májika vyzdobeného stužkami, fľaškami a inými ozdobami, zostáva neopísateľným emotívnym zážitkom pre každé mladé dievča.
Stavanie májov bolo rozšírené po celom Slovensku. Na ich postavenie rúbali mládenci vysoké rovné mladé stromy s čo najkrajšou korunou. V 18. storočí, v rámci celkového úsilia o racionálnejšie hospodárenie s lesmi, v tomto bol priekopníkom Jozef Dekrét- Matejovie, začali stavanie májov zakazovať. Zvolenská stolica zakázala tento zvyk v roku 1792.
Zákazy sa rešpektovali najmä vo väčších mestách, kde viac pôsobil celkový vývoj mestského prostredia. V dedinách a menších mestečkách neboli tieto zákazy rovnaké. V niektorých dedinách sa dozor v lesoch ale tak sprísnil, že mládenci každoročne pred prvým májom museli žiadať o povolenie zoťať niekoľko stromov pre celú obec.
Stromček si vyhliadli už v zime
Už niekoľko mesiacov vopred, ešte v zime, si zaľúbený mládenec vyhliadol v hore vysokánsku, štíhlu jedličku či smrečok, ktorý mienil obetovať svojej vyvolenej.
Keď prišiel posledný aprílový deň či deň pred Turícami alebo Jánom, vybral sa mládenec aj so svojimi kamarátmi do hory.
Tam stromček vyťali a niekedy aj cez viacero chotárov preniesli až pred dom svojej vyvolenej.
Sokov máj zvalili a postavili svoj
V nočnej tme ticho vykopali hlbokú jamu a stromček, predtým pekne obielený, iba na vrcholci s kystkou zelene a s popriväzovanými rôznofarebnými mašľami, tajne do nej zasadili. Jamu zahádzali kamením, aby stromček pekne rovno stál, a prihrnuli zeminou.
To bolo ráno prekvapenie, keď pred domom dievčaťa zrazu stál čarokrásne vyzdobený, vysočizný máj. Celá dedina sa dozvedela, že v dome je dievča súce na vydaj.
Niekedy sa zaujímali o dievča aj viacerí mládenci, ktorým nerobilo problémy zvaliť máj svojho soka a namiesto neho postaviť svoj.
Autor: Pavol M. Kubiš
