LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ľudia žijúci v blízkosti Petrovičovho nábrežia v Liptovskom Mikuláši sa obrátili na mesto so žiadosťou o výrub stromov popri Váhu. Za susedov majú veľkú kolóniu havranov.
Na blízkych topoľoch je takmer 140 hniezd. Obyvatelia sa sťažujú na otravné krákanie, ktoré neutícha ani v nočných hodinách, trusom im ničia strechy, fasády, autá.
„V roku 2011 nebolo na Petrovičovom nábreží žiadne hniezdo. Dnes sme ich napočítali takmer 140,“ reagovali obyvatelia blízkych rodinných domov.
Problém sa nikde nepodarilo odstrániť úplne
Mesto chce problém s havranmi riešiť celoplošne, ak by povolilo výrub stromov, havrany by sa presťahovali inde a problém by sa len presunul na iné miesta, k iným domácnostiam. Radikálnym výrubom stromov by naviac mohlo dôjsť k postupnej likvidácii verejnej zelene v meste.
Podobný problém s havranmi majú aj mestá Poprad a Kežmarok. Je to dané najmä geografickou polohou. Havrany vyhľadávajú širšie kotliny, Ružomberok preto takýto problém nemá. Vtáky skúšali z miest vyhnať prakmi, strieľali ich, vypustili sokoly, všetko ale vyšlo na zmar.
Havrany sa prispôsobili novým podmienkam
Obyvatelia Petrovičovho nábrežia navrhovali ničiť hniezda, orezávať stromy, no žiadne z týchto opatrení nezabralo úplne. Havrany hniezdia v stromoch vyšších ako sedem metrov, no usídlili sa aj v nižších polohách, dokonca aj v ovocných stromoch. Zvykli si dokonca aj na plašenie.
„Keď sa ich pokúšam vyplašiť výstrelmi, zbadajú ma a celý kŕdeľ odletí preč. Je naozaj neúnosné počúvať celú noc ich krákanie, nehovoriac o tom, že nám znečisťujú domy,“ povedal jeden z obyvateľov
„Havrany sú mimoriadne inteligentné vtáky. Pôvodne hniezdili v korunách vysokých stromov pri poliach. Tie ľudia ale postupne vyrúbali a havrany sa presťahovali do miest. Človek tvorí odpad a havran sa ním živí. V mestskom prostredí našiel vhodné podmienky a stal sa jeho súčasťou,“ povedala Viera Kacerová, zoologička Správy Tatranského národného parku.
Výrub stromov situáciu nevyrieši
Ľudia z viacerých častí mesta sa sťažujú, že ich havrany obťažujú. Presunuli sa z okolia železničnej stanice na Petrovičovo nábrežie a na sídlisko Nábrežie.
„Ak by sme aj vyrúbali stromy v tých častiach, kde teraz spôsobujú najväčšie problémy, dosiahneme len to, že sa kolónia presunie inde a znova budeme riešiť ten istý problém, len s inými ľuďmi,“ povedala Iveta Klepáčová, vedúca oddelenie.
Verejná zeleň má, podľa Klepáčovej, v meste aj inú úlohu okrem tej okrasnej. „Stromy fungujú aj ako zábrany proti vetru,“ spresnila.
Vysoké topole skrátia
Havrany chráni zákon, no mesto má výnimku na ich plašenie a zhadzovanie hniezd, ktorá platí do konca marca, teda skôr, ako havrany zahniezdia.
„Neexistuje riešenie, ktorým by sme sa havranov zbavili úplne, môžeme len znížiť ich počet. Tento rok už s hniezdami nemôžeme nič urobiť. K ďalším krokom budeme môcť pristúpiť až na jeseň,“ vysvetlila Klepáčová.
Mesto sa dohodlo s obyvateľmi Petrovičovho nábrežia a majiteľom pozemkov, ktorým je Pozemkové spoločenstvo urbárnikov Palúdzka, že na jeseň začne s postupným orezávaním stromov. „K opiľovaniu stromov pristúpime po častiach s tým, že niečo orežeme na jeseň a budeme pokračovať potom o rok. Nebude to lacná záležitosť, stromy sú vysoké, dostaneme sa k nim len na plošine,“ uzavrela Klepáčová.
