Advokát Milan Žoldoš hovorí, že sa vo svojej praxi často stretáva, že ľudia sa nevedia zorientovať ani v základných pojmoch, teda čo je právnik, advokát či notár.
„Po skončení právnickej fakulty je absolvent právnik bez akejkoľvek špecializácie. Potom sa rozhodne, čomu sa bude podrobnejšie venovať. Môže si urobiť advokátske, notárske, prokurátorské alebo justičné skúšky. Prípadne môže robiť firemného právnika. V podstate si vyberie, akým spôsobom bude právo v praxi vykonávať,“ vysvetlil M. Žoldoš.
Na pomoc advokáta sa obracajú napríklad ľudia, na ktorých niekto podal žalobu, ale aj takí, ktorí ju chcú podať.
„Advokáti pôsobia na oboch stranách, teda na strane žalovaného alebo žalobcu. Niekedy chránime aj práva poškodených, ktorým vznikla škoda dôsledkom trestného činu. Vtedy nevystupujeme ako obhajcovia, ale ako právni zástupcovia poškodených,“ dodal.
Radu hľadajú, keď chcú mať väčšiu istotu
Dôležitý je podľa neho hlavne prístup ku klientovi a poskytnúť mu väčšiu starostlivosť, ako len základné právne služby.
„Často riešime rôzne prevody majetkov či uzatváranie zmlúv o predaji nehnuteľností. Zvyčajne, až keď ide o vyššie hodnoty, ľudia oslovia advokáta, lebo chcú mať väčšiu istotu, aby všetko prebehlo zákonným spôsobom. Chcú mať istotu, aby v rámci obchodu nebol možný podvod a peniaze boli zaplatené včas. V prípade hypoték rokujeme aj s bankou, prípadne riešime aj záložné práva. Komplex služieb je v takýchto prípadoch širší,“ objasnil M. Žoldoš.
Ľudia rady advokáta vyhľadávajú aj pri nepríjemnejších situáciách, napríklad rozvodoch či riešení problémov v rámci pracovnoprávnych vzťahov.
„Pri rozvodoch zvyčajne ide aj o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, určenie výživného, ale aj o úpravu starostlivosti o deti. Pri výpovediach riešime ich platnosť či neplatnosť, náhrady mzdy, nevyplatenie dovoleniek či iné nároky. Zastupovať môžeme obe strany, to znamená zamestnancov i zamestnávateľov. Samozrejme, nie súčasne v jednom spore,“ doplnil.
Mnohé problémy riešia často neskoro
M. Žoldoš povedal, že advokát nemusí vždy riešiť len spory, ale aj záležitosti súvisiace s rôznymi druhmi zmlúv, ich správne spracovanie a podobne. Ľudia ho často požiadajú o pomoc vtedy, keď už je problém na svete, ale to už môže byť neskoro a riešenie je zdĺhavejšie a náročnejšie. Mnohí podceňujú medziľudské vzťahy.
„Dohodnú sa, napríklad, na užívaní pôdy len slovne a postupom času, zabudnú, čo si presne povedali. Vzťahy medzi ľuďmi sa vyvíjajú, a keď sa zhoršia, stane sa, že každý tvrdí čosi iné. Ak ide o závažnejšie dohody, odporúčam prevenciu, to znamená, aby sa vždy poradili s odborníkom. Určite tak skôr predídu možným konfliktom v budúcnosti. Z deväťdesiatich percent ľudia právnické služby podceňujú, prichádzajú veľakrát neskoro a potom musíme doslova čarovať, aby sme situáciu ako tak vyriešili,“ povedal advokát.
Podľa takzvaného uhorského práva
Na Slovensku sa uplatňuje takzvané uhorské právo. To znamená, že pôda sa delí rovnakým dielom medzi všetkých dedičov. V minulosti sa rodina medzi sebou slovne dohodla, kto akú roľu bude obhospodarovať.
„Jeden syn si zobral pôdu na hornom konci dediny, druhý na dolnom konci, no právne vyrovnanie nikdy nedoriešili a podiely sa z generácie na generáciu drobili. Dnes môže byť na niektorých parcelách aj dvesto podielnikov, napriek tomu, že väčšina z nich na pôde nepracovala a nestarala sa o ňu. Keď potom chcú mnohí majitelia rozdrobený pozemok vysporiadať, je to aj časovo veľmi náročné,“ zdôraznil M. Žoldoš.
Advokát tvrdí, že v takýchto prípadoch je najlepšie dohodnúť sa s podielnikmi mimo súdu. „Súdny proces stojí všetky zúčastnené strany čas, peniaze a energiu. Najnepríjemnejším dôsledkom bývajú rozvrátené medziľudské vzťahy v rodinách a medzi priateľmi,“ povedal.
V zúfalej situácii podpíšu ľudia čokoľvek
Do problémov s vlastníckymi vzťahmi môže vstúpiť aj verejný sektor prostredníctvom svojich nástrojov, ako je napríklad register obnovenej evidencie pôdy, takzvaný ROEP, alebo pozemkové úpravy.
V období socializmu pôdu štát znárodnil, pretrhla sa kontinuita vlastníckych vzťahov a mnohí vlastníci sú neznámi. Preto sa ROEP postupne robí v každom katastrálnom území na Slovensku. Všetky pozemky sa postupne zapisujú, aby sa identifikovala pôda neznámych vlastníkov. Do procesu môže potom vstúpiť napríklad aj Slovenský pozemkový fond, ktorý neznámych vlastníkov zastupuje.
V úverovej pasci aj pre malú sumu
Stále viac ľudí si v súčasnosti podľa M. Žoldoša požičiava peniaze. V zlej finančnej situácii, ktorú potrebujú rýchlo vyriešiť, si mnohí zoberú aj nevýhodnú pôžičku od niektorého z nebankových subjektov pôsobiacich na trhu. Stane sa, že splatiť ho nevládzu z rôznych príčin.
„Ľudia si zoberú úver, aby dokázali splácať predchádzajúci úver. Niekedy si ani neuvedomia, že ten nasledujúci je často ešte nevýhodnejší. Dostanú sa tak do bludného kruhu zadlženosti, z ktorého sa nevedia vymotať. Nebankové subjekty nespadajú pod bankový dohľad. Zmluvy, na základe ktorých spoločnosti pôžičky poskytujú, sú nevýhodné pre klientov. Sú vyslovene jednostranné a podmienky sú neprijateľné. Ale v zúfalej situácii si ľudia ani neuvedomujú, čo podpisujú. Sú radi, že dostanú peniaze. Neskôr sa čudujú, že pre relatívne malú sumu prídu o majetok. Zničia ich vysoké úroky, zmluvné pokuty či pokuty z omeškania,“ opísal skúsenosti z praxe advokát.
Nepoznajú svoje práva a skončia zle
Existuje takzvaná spotrebiteľská agenda, ktorá chráni ľudí pred nekalými praktikami obchodníkov. Ide o spotrebiteľské združenia, ktoré spolupracujú aj s advokátmi. Tie môžu vstupovať do súdnych konaní, v ktorých sú žalovaní zadlžení ľudia za neplatenie pôžičiek.
„Advokáti sa snažia týmto ľudom pomôcť uplatniť svoje práva a poskytnúť právnu pomoc. Stáva sa, že nebankové spoločnosti si nárokujú na premlčané pohľadávky. Stáva sa, že spotrebiteľ nepozná svoje práva a dlžobu zo strachu pred ich praktikami radšej zaplatí, pričom to nemusí robiť,“ vysvetlil M. Žoldoš.
Základom nevýhodnosti týchto produktov nie je samotné požičanie peňazí, ale iné, často nezákonné vyššie vedľajšie nároky. Napríklad, vysoké úroky nad zákonom stanovený rámec, obrovské zmluvné pokuty či rôzne zabezpečovacia prevody práva, ako k tomu dochádzalo v minulosti.
„To znamená, že človek na veriteľa, v tomto prípade nebankový subjekt, dobrovoľne previedol napríklad vlastnícke právo domu, čo v rámci normálnych obchodných vzťahov nie je bežné. Pre malú sumu môže potom prísť o nehnuteľnosť. S pohľadávkami sa tiež vo veľkom obchoduje. Predávajú ich vymáhačským spoločnostiam, ktoré majú niekedy doslova mafiánske spôsoby. Práve pomocou spotrebiteľskej agendy nedokážu advokáti ľudí oddlžiť, ale pôvodný záväzok znížiť, aby bol v rámci zákonom predpísaných pravidiel. Aby veriteľ od dlžníka nepýtal viac, ako v rámci zákona môže,“ povedal advokát.
Ľudia podľa M. Žoldoša ešte stále nie sú zvyknutí využívať služby advokátov. „Advokáti vo všeobecnosti nemajú takú dôveru bežnej verejnosti, ako by chceli. Ľudia by sa však pri vážnych rozhodnutiach mali včas poradiť s odborníkom. Je to dobrá prevencia, aby sa vyhli zbytočným problémom, neprišli o rodinu, priateľov či majetok,“ poradil na záver M. Žoldoš.
