LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Samospráva dopláca v súčasnosti na osobné náklady v krúžkoch záujmovej činnosti v rámci Centra voľného času (CVČ) približne osemtisíc eur mesačne.
„CVČ bude do 30. júna fungovať v nezmenenom režime. Nechcem deti z krúžkov vylučovať podľa trvalého pobytu. Od nového školského roku ale na základe nových zmlúv s obcami urobíme reštrukturalizáciu jednotlivých krúžkov a podľa záujmu sa rozhodneme, ktoré budú fungovať ďalej a ktoré zaniknú,“ povedal primátor mesta Branislav Tréger.
Primátor problém v obciach nevidí, väčšina z nich záujem o služby hrádockého CVČ prejavila.
„Starostovia vedia, že zabezpečiť voľnočasové aktivity v dostatočnom rozsahu často nie je v ich silách. Na prevádzku mnohých krúžkov jednoducho nemajú podmienky. Napríklad na počítačové či rôzne vzdelávacie voľnočasové aktivity im často chýba dostatočný počet záujemcov ale aj kvalitné materiálne či personálne vybavenie,“ doplnil.
Nevedia, ako budú platby realizovať
Branislav Tréger na druhej strane kritizoval, že im chýba metodika úhrad. Obce a mestá ešte presne nevedia, ako sa budú realizovať platby, či to bude štvrťročne, alebo mesačne.
„Jednoducho zo strany ministerstva neexistuje žiadne usmernenie, čo bude v prípade úhrady platieb spôsobovať neistotu,“ konštatoval primátor.
Každá obec by mala za žiaka, ktorý má trvalý pobyt na jej území a navštevuje hrádocké CVČ, platiť. Výška príspevku bude závisieť od toho, na aký krúžok chodí. Platby samospráva vyšpecifikovala podľa toho, aké náklady má CVČ na jednotlivé krúžky.
Mesto už s niekoľkými obcami zmluvy podpísalo, s inými ešte rokuje.
„Obišli sme okolité obce, ktoré ešte v minulom roku služby nášho CVČ využívali. V podstate všetky nám spoluprácu prisľúbili. Na deti z obcí, ktoré so samosprávou zmluvu nepodpíšu, už doplácať nebudeme. Máme obmedzené finančné limity, preto od nového školského roka už na žiakov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Liptovskom Hrádku, prostriedky neuvoľníme. Zákon nám takýto postup umožňuje, no napriek tomu si myslím, že je voči deťom veľmi diskriminačný,“ konštatoval B. Tréger.
Niektoré krúžky od nového školského roka hrádocké CVČ presunie aj do obcí. Ešte pred zmenou takto fungovali napríklad dobrovoľní hasiči. Inštruktor, ktorý ich viedol, bol zamestnancom CVČ, takže išlo o akési vysunuté pracovisko. Po novom ho môže zamestnať obec a peniaze na činnosť záujmovej činnosti jej tak ostanú.
Štyristo záujemcov museli odmietnuť
CVČ v Liptovskom Hrádku ešte minulý rok navštevovalo približne tisícdvesto detí. Momentálne je ich okolo osemsto, pričom asi dvesto z nich sú žiaci z okolitých obcí.
„Najhoršie však dopadli stredoškoláci, to znamená študenti od pätnásť do osemnásť rokov. Keďže štát už pre nich neposkytuje prostriedky na voľnočasové aktivity, až štyristo takýchto záujemcov sme museli odmietnuť. Niekoľkokrát sme spoločne aj s inými samosprávami na problém upozorňovali. Preto verím, že poslanci sa novelizáciou zákona budú v čo naj-kratšom čase zaoberať, pretože mestské a obecné CVČ sú v porovnaní so súkromnými a cirkevnými diskriminované,“ dodal primátor.
B. Tréger upozornil, že situácia s centrami sa v budúcnosti môže zmeniť natoľko, že sa zlúčia so základnými školami, niektoré mestá už k tomu kroku pristúpili. Toto riešenie ale primátor nepovažuje za šťastné.
„Základné školy by sa podľa mňa mali v prvom rade venovať výchove a vzdelávaniu. Voľnočasové aktivity by mala zabezpečovať profesionálna organizácia, ktorá má na to vytvorené nielen materiálne, ale aj personálne podmienky a práve tie väčšina centier voľného času určite má,“ vysvetlil.
Nový spôsob rozdeľovania peňazí na záujmové vzdelávanie je, podľa hovorcu ministerstva školstva Michala Kaliňáka, pre obce spravodlivejší ako predchádzajúci. Finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie dostane každá obec podľa rovnakého kritéria. „Hlavným dôvodom zmeny bolo, že peniaze na záujmovú činnosť pre deti dostanú aj obce, v ktorých nie je zriadené CVČ. Návrh vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote či umeleckých aktivitách. To znamená, že na voľnočasové aktivity má právo každé dieťa, teda aj v takej obci, ktorá CVČ nemá,“ dodal.
Niekedy vykazujú fiktívnu činnosť
Peniaze, ktoré štát poskytuje obciam a mestám na deti od 5 do 15 rokov, sú po novom určené v obecných CVČ aj pre ľudí do 30 rokov. To znamená, že aj pre stredoškolákov. V neštátnych CVČ záujmovú činnosť študentov nad 15 rokov financuje vyšší územný celok. Vyplýva to zo školského zákona.
„Keďže obce sú povinné financovať z pridelených finančných prostriedkov aj náklady na voľnočasové aktivity ľudí do 30 rokov, preto podľa nás nedochádza k diskriminácii obecných CVČ. Objem finančných prostriedkov rozdeľovaný na záujmovú činnosť obciam sa zachoval, zmenil sa len spôsob ich rozdeľovania,“ vysvetlil M. Kaliňák.
Predseda Združenia miest a obcí Liptova a starosta Závažnej Poruby Pavol Baráni vysvetlil, že v niektorých samosprávach sa peniaze určené na krúžkovú činnosť používajú netransparentne.
„Niekedy vykazujú fiktívnu krúžkovú činnosť, aby si zlepšili finančnú situáciu v meste alebo obci. Dokonca z nich platili aj vrcholových športovcov. Napríklad, jedno z CVČ v obci pri Banskej Bystrici vykázalo na jedno dieťa až štyridsať krúžkov,“ povedal.
Peniaze na záujmové aktivity dostávajú samosprávy v podielových daniach. Obec či mesto o nich potom rozhodujú samostatne.
Potom je len v ich kompetencii, ako finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie rozdelí. V Závažnej Porube z nich pokryjú predovšetkým vlastnú mimoškolskú záujmovú činnosť pri materskej škole, základnej škole a športovom klube.
