Osemnásty ročník chovateľského dňa v Podturni bol aj vzdelávací. Predstavil problematiku chovu hovädzieho dobytka aj mládeži.
PODTUREŇ. Organizátori pozvali hlavne odborné školy, študentov zo Strednej polytechnickej školy v Liptovskom Mikuláši, ale aj z Kežmarku. No prišli aj žiaci zo Základnej školy v Liptovskom Jáne a Liptovského Hrádku.
„Mnohé deti už kravy ani poriadne nepoznajú. Takto majú možnosť naživo vidieť zvieratá a zažiť atmosféru chovateľskej prezentácie,“ povedal organizátor a predseda Zväzu chovateľov pinzgauského plemena Ján Paciga.
Hovädzí dobytok okrem odbornej komisie mohli hodnotiť aj študenti poľnohospodárskych škôl, aby bližšie spoznali problematiku chovu živočíšnej výroby na Slovensku. Podľa J. Pacigu je to jedna z foriem, ako motivovať mládež, aby sa o poľnohospodárstvo viac zaujímala.
Mladých neláka poľnohospodárstvo
Poľnohospodárov v súčasnosti trápia aj chýbajúci odborníci.
„Médiá náš odbor hodnotia často zbytočne veľmi negatívne. Mladých preto zdanlivo neperspektívne poľnohospodárstvo príliš neláka. Možno im chýbajú aj pozitívne podnety z okolia, pretože aj absolventi odborných škôl sa často poľnohospodárstvu otáčajú chrbtom. Postupne zisťujeme, že asi aj my musíme na mladých vyvíjať tlak, odbor im predstaviť z pozitívnej stránky a špecialistov si postupne, možno podobnými chovateľskými dňami, doslova vychovať,“ dodal J. Paciga.
Zuzana Užiková z Važca študuje na Strednej polytechnickej škole v Liptovskom Mikuláši. Na chovateľskom dni v Podturni hodnotila dobytok.
„Študujem poľnohospodárstvo napriek tomu, že odbor upadá. Je to podľa mňa obrovská škoda, pretože slovenské výrobky boli v minulosti veľmi kvalitné a vyhľadávané. Doma máme tiež menšie hospodárstvo a žijeme z toho, čo si vypestujeme a vychováme. Tento spôsob života ma veľmi baví, preto by som v tom chcela pokračovať,“ povedala mladá poľnohospodárka.
Situácia v odbornom školstve je podľa Drahomíra Krčmáreka, riaditeľa Strednej polytechnickej školy v Liptovskom Mikuláši, zložitá.
„Záujem o poľnohospodárske odbory, ktoré priamo súvisia so živočíšnou či rastlinnou výrobou, je nízky. Hlásia sa na ne často len žiaci, ktorí v prostredí poľnohospodárstva vyrastali. Väčší záujem je o ekonomické odbory, kynológiu či jazdectvo. Žiaci po základnej škole uprednostňujú štúdium na gymnáziách pred odbornými školami. Je to veľká škoda, pretože by získali odbornosť, na ktorú by na vysokej škole nadviazali, alebo ju zúročili v ďalšom živote,“ povedal.
Slúži na mlieko, mäso aj robotu
Cieľom chovateľských stretnutí je udržiavanie vzájomných kontaktov pre zachovanie vzácneho genofondu pinzgauského dobytka.
Pinzgauský dobytok sa na Slovensku chová asi dvesto rokov a bol to takzvaný kombinovaný druh. Chovateľom prinášal za minimálne náklady viacnásobný úžitok, mlieko, mäso, ale dal sa, napríklad, i dobre zapriahať.
„V rámci globalizácie sa k nám vo veľkom hrnie napríklad holštínsko-fríske plemeno kanadského typu s vysokou dojivosťou, no bez iných úžitkových vlastností. Myslím si, že by sme si mali zachovať pôvodný dobytok, ktorý prinesie úžitok nielen chovateľovi, ale patrí aj do nášho kultúrneho bohatstva a je pevnou súčasťou koloritu našej krajiny. Má veľkú perspektívu, pretože dokáže výborne odolávať nepriaznivým zmenám životného prostredia, ktorých sme v súčasnosti svedkami,“ vysvetlil predseda Zväzu chovateľov pinzgauského plemena.
Hranicou v Liptove boli Boce
Nenáročné horské plemeno nepotrebuje drahé kŕmne zmesi. „Nemá síce vysokú produkciu mlieka, ale vie ho vyprodukovať prijateľné množstvo pri minimálnych nákladoch. Využíva hlavne pasienky v náročnom teréne, čo je jeho veľká prednosť. Pinzgauský dobytok sa okrem Slovenska chová v Rakúsku, Nemecku a na severe Talianska. Na Slovensku je jeho počet stabilizovaný. V plemennej knihe je zapísaných asi dvetisíc kusov, na chovateľskom dni v Podturni bola z nich len malá vzorka, približne šesťdesiat kusov,“ doplnil J. Paciga.
Toto tradičné horské plemeno sa od čias panovania cisárovnej Márie Terézie chovalo v horských podmienkach od Bytče na celom severnom Slovensku a Karpatskom oblúku až k Bardejovu. V Liptove boli hranicou Boce. Už za hrebeňom, na Horehroní, sa choval simentálsky žltý dobytok.
Počas dvoch storočí sa pinzgauský dobytok v horských oblastiach severného Slovenska výborne etabloval. V súčasnosti ho v čistej podobe nájdeme len v niektorých lokalitách Liptova, Oravy, Spiša a horného Šariša.
