RUŽOMBEROK. Geofyzikálne merania na vodnej stavbe Hrabovo ukázali, že sypaná hrádza presakuje.
„Priesaky sú číre a malej intenzity, znamená to, že nedochádza k vyplavovaniu materiálu hrádze,“ povedal Stanislav Vilček, správca vodnej stavby.
Mesto Ružomberok, ako vlastník Hrabova, preto vypísalo súťaž na prieskumné vrty a vrtné práce. Chýbajú totiž dostatočné informácie o tom, z čoho sa vlastne hrádza skladá. Z tejto štúdie potom budú môcť posúdiť závažnosť priesakov na svahu z hľadiska bezpečnosti vodnej stavby.
Vrty by mali zároveň slúžiť ako merné zariadenia na sledovanie hladinových režimov v telese hrádze a jeho okolí.
Hrádzu budú asi dotesňovať
Priesaky spôsobuje rôznorodosť materiálu hrádze. „Podľa nameraných merných odporov telesa hrádze ide pravdepodobne o násyp budovaný zo štrkovitých hlín, štrkov až sutí. Nie je vylúčené aj zabudovanie bridlicových materiálov do telesa hrádze, ktoré sú ťažšie zhutniteľné,“ spresnil Vilček.
Či môžu byť priesaky nebezpečné, bude zrejmé až na základe výsledkov z prieskumných vrtov. Výstupom z meraní bude aj správa s návrhmi opatrení na dotesnenie.
„Z materiálového zloženia telesa hrádze určeného z prieskumných vrtov bude potrebné navrhnúť, a potom projekčne doriešiť, dotesnenie telesa hrádze. Výsledky prieskumu stanovia aj časový horizont, v ktorom bude potrebné opatrenia vykonať,“ dodal Vilček.
Voda pre bavlnárov aj mäsokombinát
Vodnú stavbu Hrabovo postavili Bavlnárske závody, skúšobne ju sprevádzkovali ešte na jeseň roku 1965, do ostrej prevádzky ju spustili o necelý rok neskôr.
Vodná stavba slúžila na odber úžitkovej vody pre areál Bavlnárskych závodov, vodu využívala tepláreň, v prípade potreby ňou hasili požiare. Vodu z Hrabova využíval aj vtedajší mäsokombinát, ale aj obyvatelia mesta na rekreáciu.
Do vlastníctva mesta prešla vodná stavba v roku 2004 na základe darovacej zmluvy od akciovej spoločnosti Texicom.
