LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Druhá svetová vojna bola súčasťou našej histórie a nemôžeme pred ňou zatvárať oči a tváriť sa, že nebola. Mnohých ľudí toto obdobie dejín veľmi zaujíma a radi sa do neho vracajú. Nadšenci verejnosti originálnym spôsobom pripomínajú vojnové hrôzy, aby sme na ne nezabúdali,“ povedal ku dňu osláv 68. výročia nad fašizmom Juraj Vanovčan z bratislavského Klubu priateľov vojenskej histórie.
V rámci živej tematickej výstavy, ktorú pripravilo Múzeum Janka Kráľa, sa v centre Liptovského Mikuláša v dobových uniformách a s výzbrojou predstavili vojaci nemeckej, československej, slovenskej ale aj britskej, rumunskej či sovietskej armády. V podstate okrem britskej armády to boli všetko vojaci, ktorí reálne prešli slovenským územím.
V záhrade rozvoniavala káva a kaša
Každá z armád mala aj svoju dobovú výstavu. J. Vanovčan predstavoval československého vojaka jazdectva so živým koňom. Príslušnosť k československej armáde dokazovala žltá farba výložiek na jeho uniforme.
Rumunskí a nemeckí vojaci pripravovali v poľnej kuchyni typickú vojenskú stravu. V záhrade múzea rozvoniavala náhrada kávy, takzvaná melta a ovsená kaša.
Asi dvanásť nadšencov vojenskej histórie z klubov zo Spišskej Novej Vsi, Ružomberka a Bratislavy predvádzali aj ručné zbrane. Ľudia so záujmom o vojenskú históriu mohli vidieť aj ťažký nemecký guľomet MG 42 v palebnom postavení.
„Verejnosti sme predstavili presne tú istú výzbroj, ktorú vojaci používali v bojovom poli pred takmer sedemdesiatimi rokmi. Hovorí sa, že keď sa chlapi a chlapci hrajú na vojakov, je to šťastná krajina, lebo vtedy žiadna vojna nie je. Pre mňa je v tom aj kúsok rodinnej histórie, lebo starý otec bol tiež účastníkom Slovenského národného povstania,“ dodal Juraj Vanovčan, ktorý pracuje ako chemický inžinier.
Podpredseda klubu vojenskej histórie Ostrô v Ružomberku Andrej Kováč ako jediný na Slovensku zastupoval rumunského vojaka. Vysvetlil to niekoľkými dôvodmi.
„Na Slovensku je ich pochovaných viac ako desaťtisíc, preto som si aspoň takýmto symbolickým spôsobom chcel uctiť ich pamiatku. Dokonca moja babka bola Slovenka z rumunského Nadlaku a zaujíma ma aj to, či Česi a Slováci slúžili v rumunskej armáde. Ďalším dôvodom je, že rumunská armáda oslobodila Liptovskú Osadu,“ povedal.
Viac sa fotografií nájdete tu:
Nadšenec opísal vojnovú históriu
Hrôzu fašizmu by sme si podľa A. Kováča mali pravidelne pripomínať, aby sme ukázali že to nebola dobrá cesta. „Ľudia, ktorí sa k nemu v súčasnosti hlásia, určitým spôsobom vojnové obete popierajú. Najmä mládeži treba názorne vysvetľovať, čo bolo zlé a čo dobré,“ dodal.
Nadšenec vojenskej histórie z Ružomberka v skratke opísal aj boje o Liptovský Mikuláš.
„Najprv sa mesto pokúšali oslobodiť sovieti, no neskôr ich pre únavu velenie stiahlo. Nahradil ich 1. československý armádny zbor. Dobýjaním mesta strávili svobodovci celé dva mesiace a prišli pri ňom o niekoľko stoviek vojakov. V bojoch na Háji Nicovô sa niekoľkokrát vystriedali nemecké, sovietske a československé jednotky. Boje prebiehali aj v okolí likérky.
Traduje sa, že počas vojny tam nechali Nemci jeden vagón liehu. Bol v tom vraj zámer. Očakávali, že keď ho československí vojaci objavia, počastujú sa ním.
Hovorí sa, že Nemci ich preto ľahko dobyli, pretože sa opili. No lieh sa vo vojne dal využiť ako zbraň alebo liečivo. Vojaci z neho dokázali vyrobiť zápalné fľaše, čiže molotovove koktejly, alebo ho používali na dezinfekciu,“ porozprával A. Kováč.