LÚČKY/PRIBYLINA. Keďže v Liptove sa až v máji rozbieha jar, rozhodli sme sa urobiť pod Tatrami teplú hriadku pre zeleninu s tým, že v nej spotrebujeme všetok biologický odpad zo záhrady a domácnosti. Inšpiráciou nám bola záhrada Sv. Františka z Assissi v Lúčkach. Ako sme postupovali, ukazujú postupne fotografie. Viac povedia komentáre k nim.
Vchod do záhrady Sv. Františka z Assissi v Lúčkach.
Takto začínali jednu hriadku v tvare poloblúka v Lúčkach. Rýľ drží v rukách Ľubko, pozorne ho sledujú Monika s Miškom.
Najprv treba z vytipovaného miesta vyrýľovať trávové drne na takom veľkom priestore, akú chceme mať hriadku. V Lúčkach majú všetky hriadky poloblukovitý tvar, v strede je okrúhly priestor pre kuchynský odpad, ktorý sa po rozklade stane súčasťou, tzv. nemeckej kopy.
Inšpirovaní záhradou v Lúčkach sme začali pripravovať miesto na hriadku v Pribyline.
Pôvodne sme sa dohovorili na hriadke v tvare poloblúka, nakoniec z plánov vzišla hriadka v tvare kľúčovej dierky. Z priestoru sme vybrali nielen trávu, ale aj zeminu asi do hĺbky tridsať centimetrov.
Potom nasledovala vrstva polámaných konárov z jarného orezávania stromov, pridali sme aj tlejúce drevo, íverčeky z rúbania dreva a na ne sme navrstvili piliny. Ak ostali v drevách aj klince, iba nás potešili, lebo sme ich nechali v zemi s tým, že budúca zelenina si z nich naťahá železo.
Nasledovala vrstva mačiny, teda drňov trávy s tým, že sme ich dávali koreňami nahor a prikryli sme ich kartónami. Samozrejme, odstránili sme z nich všetky lepiace pásky a spinky, ktoré ich kedysi pasovali za škatule. Na papiere sme navrstvili vybranú zeminu.
Poslednou úpravou našej hriadky bolo jej ohradenie drevom a úprava okolia.
Autor: Pepčo Čiháček
