KOMJATNÁ. V sezónach 2008/2009 a 209/2010 sa v tejto poldruhatisícovej obci hrala I. trieda, potom prišiel pád do „dvojky“ a v nej tesne pred druhou polovicou ročníka 2011/2012 odhlásenie sa zo súťaže. No po polročnej pauze sa futbal do Komjatnej znovu vrátil. Položili sme niekoľo otázok predsedovi tamojšieho Sokola a starostovi obce Ottovi Brtkovi.
Po jeseni vaše mužstvo malo päť bodov k dobru na druhú Ivachnovú a tretie Liptovské Vlachy. V odvetnej časti už všetci s poriadnym odstupom pozerali Komjatnej na chrbát. Ako ste to videli?
- V jeseni chlapci stratili štyri body, po dvoch domácich remízach. No na jar išli ako píla, bez jediného zaváhania. Tým netvrdím, že vždy sme hrali optimálne, avšak bodovalo sa naplno.
Možno hovoriť o skutočnom oživení futbalu v dedine, alebo ide len o záblesk?
- Dobrá otázka, no ťažká odpoveď. Ja verím, že by mohlo ísť o návrat k svetlejším časom. Lenže káder je strašne úzky. Na lavičke sme mávali jedného, dvoch náhradníkov. Čiže bolo to tak na hrane. Viac – menej v pohode sme trojku zvládli, lenže ak chceme bez problémov fungovať v II. triede, kde nás čaká takmer o polovicu viac zápasov, je nutné hráčske rady rozšíriť. Mať aspoň osemnásť hráčov. Celkom slušne sa nám chytili štyria vlastní dorastenci, no potrebujeme mužstvo aj posilniť. Jednou z mojich vízií je, aby sa vrátili hráči, ktorí v minulosti obliekali náš dres.
Keď na krátky čas Komjatná zmizla z futbalovej mapy, dôvod bol úplne prostý, nemal kto hrávať. Ako sa vám znovu podarilo „mančaft“ poskladať?
- Paradoxom je, že v podstate hrávajú tí istí hráči, ktorí vtedy nemali záujem. Aj s odstupom času ma mrzí, že k tomu došlo. Mali sme sezónu v II. triede dohrať. I finančne sme na to doplatili.
Koho by ste označili za ťahúňov mužstva?
- Nikoho nechcem zvlášť vypichnúť. Postup si vybojoval jeden perfektný kolektív. Sú v ňom mladší i starší hráči. Osobite by som spomenul dvoch chalanov, ktorí sa starali aj o celý chod mužstva Petra Kútnika a Mareka Kuba. Treba tiež povedať, že sme mali veľmi dobrého a skúseného trénera Milana Luptáka. Výkonnosť mladých hráčov pri ňom od zápasu k zápasu išla hore.
Na čo si Komjatná trúfa v II. triede?
- Aj v tejto sezóne som mal možnosť vidieť niektoré stretnutia dvojky. Ide o náročnejšiu súťaž, ak sa však posilníme, môžeme sa pokojne pohybovať v strede. Pri výraznejšom doplnení kádra mieriť ešte aj vyššie.
Druhá trieda je pre dedinu atraktívnejšia, prináša viac domácich zápasov.
- Jednoznačne. Hrať doma štyri majstráky za pol roka, to je strašne málo. Naši ľudia si zaslúžia väčší počet futbalových nedieľ. Veď okolo 150 ich chodilo na futbal a viacerí sprevádzali chlapcov tiež na súperových ihriskách. Neraz tam našich fanúšikov bolo viac než domácich.
Keďže starosta šéfuje aj športu, tak vzťah obec a Sokol je asi veľmi dobrý. Súhlasíte?
- Naši hráči majú starostu, ktorého futbal baví. Vždy im pomôžem ako len budem môcť. Mojím želaním je, aby futbal v obci žil. Taká dedina ako my, nemôže byť ako bez kostola a krčmy, tak ani bez futbalu.⋌JÁN SVRČEK
