DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Ešte nedávno sa však objavovali názory, ktoré budúcnosť plynu ako jedného z rozhodujúcich zdrojov energie spochybňovali. Prax dokazuje, že sú to predčasné úvahy, plyn si postupne nachádza veľmi široké uplatnenie.
Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč si myslí, že súčasné plynárenstvo na Slovensku i v Európe prežíva veľmi zložité obdobie. V Európe v ostatných rokoch dochádza k výraznému poklesu spotreby plynu. Medziročne je to až 10 percent v rokoch 2010 až 2011 a ďalšie tri percentá v rokoch 2011 až 2012.
Európa nenapĺňa pôvodný scenár
Vysvetlil, že je to z niekoľkých dôvodov. Paradoxom je, že európski prevádzkovatelia tepelných elektrární napriek deklarovanému environmentálnemu postoju presadzujú výrobu elektrickej energie z uhlia namiesto z plynu.
„Nenapĺňa sa tak pôvodný scenár, podľa ktorého v energetickom mixe v najbližších desaťročiach v Európe mali mať prioritu paroplynové zdroje výroby elektriny. Veľa sa hovorí aj o nových trendoch mimo Európy, ako je výroba bridlicového plynu a aký by to malo ďalekosiahly vplyv na vývoj cien plynu,“ povedal na odbornej konferencii o energetike Energofórum v Demänovskej doline J. Klepáč.
Veľké zásoby tohto plynu má v súčasnosti USA. V krajine už začali aj s ťažbou a svoju spotrebu tak pokryjú na najbližších sto rokov.
Vďaka zemnému plynu budú menej zaťažovať životné prostredie a postupne sa stanú aj jeho veľkým vývozcom. V súčasnosti USA vyvážajú uhlie za nízku cenu do Európy a mnohé krajiny sa preto k uhliu vracajú. V odborných kruhoch už uvažovali, ako posunúť slovenské plynárenstvo dopredu. Ruská federácia postavila plynovody cez Baltické aj Čierne more, aby obišli Ukrajinu. Snažia sa, aby boli serióznym partnerom a nezopakovala sa plynová kríza spred niekoľkých rokov. Preto Slovensko prepravuje cez tranzitný plynovod menšie množstvo plynu. Dividendy pre štátny rozpočet sú nižšie.
Plynári môžu pomôcť aj agrosektoru
„Cestu vidíme v Green Gas, čiže biometáne, alebo inak povedané zelenom plyne. Keďže je u nás veľa neobhospodárenej pôdy a vysoká nezamestnanosť, je tu priestor pre tvorbu takzvaných zelených stabilných a sezónnych pracovných miest. Plynári by tak mohli pomôcť aj agrosektoru. Zjednodušene povedané, farmár sa môže stať aj plynárom. Ak spotrebitelia uprednostnia domáci zelený plyn pred zahraničným, dajú prácu mnohým ľudom,“ predstavil nosnú myšlienku projektu prezident Asociácie pre využitie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov Filip Urban.
Vstupné investičné náklady na vybudovanie biometánovej stanice sú podľa odborníkov síce vysoké, hrubý odhad je osem miliónov eur. Na druhej strane však dokáže zabezpečiť prácu na dvadsať rokov.
„Plyn z biometánovej stanice je ekologický. Biometán dokážeme vyrobiť aj z pokosenej trávy a s takmer nulovými emisiami ho môžeme používať napríklad v doprave. Plyn z biometánovej stanice je, žiaľ, drahší, no Slovensko má aj tak v tomto prípade veľký potenciál, má druhú najhustejšiu plynofikačnú sieť v Európe,“ doplnil F. Urban.
Odborník na využitie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov ďalej povedal, že veľkú časť plynofikačnej infraštruktúry vybudovali ešte za socializmu, z dôvodu ochrany životného prostredia sa nespaľovalo uhlie či drevo.
V podstate každá druhá dedina by mohla mať svoj vlastný slovenský zemný plyn s využitím pôvodnej infraštruktúry. Dnes už existujú nové technológie na rozširovanie plynofikačnej siete.
„Na rozdiel od elektrickej energie má plyn výhodu, že ho vieme skladovať. Napríklad vo Švédsku ľudia plyn skladujú v propán-butánových fľašiach a bez problémov vykurujú domy. Plynofikačnú sieť v rozsahu, ako ju poznáme u nás, nepotrebujú. Preto nevidím problém, aby niečo podobné fungovalo aj u nás,“ vysvetlil.
Slovensko čaká bioplynový rozmach
Biometánové stanice si ľudia často zamieňajú s bioplynovými. Tých je na Slovensku asi šesťdesiat, biometánová však ani jedna. Hlavným rozdielom je, že bioplynová stanica spaľuje bioplyn v kongeneračnej jednotke. Vyrába tak elektrickú energiu a teplo.
Biometánová stanica bioplyn upravuje a čistí na biometán v kvalite a výhrevnosti zemného plynu. Vyrába teda energonosič, ktorý je možné cez distribučné plynové rozvody dopraviť na miesto výroby a tam efektívnejšie využiť najmä odpadové teplo, ktoré bioplynové stanice zvyčajne bez úžitku vypúšťajú.
F. Urban predpokladá, že približne do troch rokov nastane na Slovensku bioplynový rozmach, podobne ako to bolo v prípade solárnych elektrární. „Ministerstvo hospodárstva si však musí uvedomiť, aké chyby s podporou solárnych panelov urobilo,“ konštatoval.
Miroslav Struž je zo spoločnosti, ktoré sa zaoberá spracovaním plynu na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Využívajú pri tom nové technológie a dodávajú pre domácnosti aj priemyselných odberateľov. V plynovej turbíne alebo spaľovacom motore sa spáli plyn, vyrobí elektrická energia a zostatkové teplo sa použije pri vykurovaní domácností. „V súčasnosti nie je na Slovensku jednoduché postaviť zariadenie na kombinovanú výrobu. Túto oblasť štátna energetická politika nepodporuje. Zameriava sa na skôr výstavbu veľkých energetických zdrojov, ktoré produkujú lacnejšiu energiu,“ dodal.
Napriek tomu chce spoločnosť ďalej realizovať menšie energetické projekty. Sú presvedčení, že regiónom pomôžu v rozvoji. „Všetky zariadenia s výkonom pod jeden megawatt nemusí schváliť ministerstvo hospodárstva, preto by sme radi vybrali túto cestu,“ konštatoval.
David Kučera organizuje obchody s elektrickou energiou na burze. „Radi by sme sa venovali aj obchodovaniu s plynom. Vnímame ho ako veľmi atraktívnu komoditu. Keď sa pozriete, čo sa deje napríklad v USA - cena domáceho plynu neuveriteľne klesá. Myslím si, že tento trend postupne dorazí aj do Európy a plyn bude palivom budúcnosti. Z každého pohľadu je to čistý a ekologický zdroj energie,“ dodal.
