LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na vernisáži výstavy predstavili diela lučeneckého rodáka Júliusa (Gyula) Szabóa, predstaviteľa moderny záverečného obdobia, teda konca 60. a začiatku 70. rokov minulého storočia.
Na vernisáži vystúpili dievčatá zo Základnej umeleckej školy v Liptovskom Mikuláši, slečny Stromková a Humená, ktoré zahrali Dvořákovu klavírnu skladbu Slovanský tanec.
V Paríži zmenil prístup k životu
Július Szabó sa narodil v roku 1907 a zomrel v roku 1972. Spočiatku samouk mal neskôr súkromných učiteľov Gyurkovitsa a Geroa. Neskôr študoval na Kunstvereine a Masarykovej akadémii. Jeho najväčšou inšpiráciou bola cesta do Paríža, kde sa dostal po svojej úspešnej výstave a dostal štipendium. Tam sa stretol s tvorbou Vincenta van Gogha.
Študoval na Académie Julian, kde zmenil svoj prístup k životu. Prepadol optimizmu a vitalite. Prebudila sa v ňom jeho vrodená obrazotvornosť a výrazová sila, charakteristická pre jeho tvorbu.
Stretnutie so životnou láskou
Bol človekom všestranne zameraným s veľkým darom reči. Venoval sa grafike, ale písal aj básne, z ktorých bola zatiaľ preložená do slovenčiny iba jedna.
Július Szabó v cykloch malieb so symbolickým prejavom používal nielen farby, ale nechal sa inšpirovať aj medeným plechom, zrkadlom a žiletkami. Všetko to esteticky použil na stvárnenie svojich diel.
V galérii vystavený cyklus vytvorený voskovou temperou je kombinovaný s medeným plechom a pochádza z obdobia 60. rokov. V tej dobe sa umelec stretol aj so svojou životnou láskou.
Manželka Júliusa Szabóa sa zúčastnila na otvorení výstavy, ktorá sa mohla uskutočniť vďaka jej ústretovosti požičať diela z pozostalosti jej manžela. Kinga Szabó Haltenbergerová bola pri zakladaní Pamätného domu J. Szabóa v Lučenci. Ako sa vyjadrila, nemala pokoj, kým galéria nevznikla.
Zaspomínala na časy jej stretnutia s majstrom, keď ako mladá študentka v Bratislave videla jeho diela. Prostredníctvom kamarátok z Lučenca sa dostala k Júliusovi Sabóovi, ktorý ju hneď ohúril svojou dokonalou výrečnosťou.
Štrnásť margarétok namiesto portrétu
Napísala o ňom článok a postupne sa spoznávali. Napriek 37-ročnému vekovému rozdielu sa v roku 1969 zosobášili.
Lásku umelca k nej bolo treba zdokumentovať namaľovaním jej portrétu. V tom čase sa už ale portrétnej tvorbe nevenoval, také obdobie mal dávno za sebou.
Jedného dňa jej uvil veniec z margarétok a to bola inšpirácia na vznik štrnástich obrazov margarétok namiesto jedného portrétu. Niektoré z nich sú aj na výstave. Možno na nej vidieť aj sebaironickú maľbu bláznivých maliarov, v ktorej sa autor zaoberá zmyslom tvorby umelca.
Predstavy filozofa, historika, maliara, básnika, milovníka života a krásy si môžete v galérii pozrieť do 28. augusta.
Autor: Ján Trnovský
