Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Odborníci riešili situáciu s tvorbou odpadu a recykláciou

Odpad a druhotné suroviny, recyklačné technológie, minimalizácia tvorby odpadov boli témou medzinárodnej odbornej konferencie v Liptovskom Jáne.

Spracovanie druhotných surovín je známe len štyri desaťročia, podľa odborníkov na medzinárodnej konferencii sme v tejto oblasti iba na začiatku.Spracovanie druhotných surovín je známe len štyri desaťročia, podľa odborníkov na medzinárodnej konferencii sme v tejto oblasti iba na začiatku. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ JÁN KROŠLÁK)

LIPTOVSKÝ JÁN. S názvom Odpady a druhotné suroviny bola konferencia už piatou v poradí, v štvorročných intervaloch ju organizuje Katedra neželezných kovov a spracovania odpadov Technickej univerzity v Košiciach.

V súčasnosti je veľmi aktuálna problematika strategických aktivít Európskej únie. Do platnosti by sa postupne mali dostať v priebehu budúceho roku. Sú zamerané na zemské zdroje, suroviny a recykláciu, keďže prax ukázala, že vo svete je katastrofálny nedostatok kovov, ale aj energie a treba ich nejako nahradiť.

Odborníci v globálnom meradle stanovili štyridsaťjeden kritických surovín, z toho štrnásť pre Európsku úniu. Dvanásť z nich tvoria kovy. „Máme napríklad nedostatok vzácnych kovov - kobaltu, cínu či antimónu. To znamená, že približne do dvadsiatich rokov by sme pri dnešnej spotrebe mohli vyčerpať všetky ich náleziská na celom svete. Napríklad cín je len veľmi ťažko nahraditeľný v informačných technológiách,“ vysvetlil hlavný organizátor Tomáš Havlík z košickej Technickej univerzity.

Žijeme vo svete veľkých rozporov

Dodal, že musíme hľadať riešenie, cestu vidí napríklad v rozumnom správaní, no nebude to vraj jednoduché. „Žijeme vo svete veľkých rozporov, stále sa hovorí o nejakom šetrení, pýtam sa, ako a kto má vlastne šetriť? Nesmieme z prírody viac brať ako skutočne potrebujeme. Je to teda o spotrebe. Už teraz nám chýbajú životne dôležité suroviny, v mnohých krajinách je nedostatok vody a ľudia nemajú čo jesť. Ak sa prekročí istá hranica, môže to ohroziť takzvaný sociálny zmier a skončiť kolapsom,“ povedal odborník.

Už v zákonoch o odpadoch je podľa T. Havlíka definovaná základná hierarchia, ako by sme sa mali správať. Už v prvom bode sa hovorí, že všetci sú povinní využívať také technológie, ktoré neprodukujú žiadne odpady. Veľa rozporných príkladov našiel v automobilovom priemysle.

„Prečo vyrábame autá s dvesto či tristo konskými silami, ktoré dokážu vyvinúť viac ako dvestokilometrovú rýchlosť? Často majú aj vyššiu spotrebu. Veď maximálna rýchlosť na diaľnici je vo väčšine krajín obmedzená na 130 kilometrov na hodinu,“ dodal.

Ďalej vysvetlil, že pri obmedzení výkonu pri autách na bežné použitie by sme obmedzili aj spotrebu palív. Pýtal sa, prečo automobilky bežne nevyrábajú hliníkové karosérie? Materiál je trikrát ľahší ako oceľ a nehrdzavie. Odpadá teda aj technológia zinkovania. „Vysvetľujem si to tak, že tomu bráni silná loby záujmových skupín. Automobilisti, naftári či gumári si znižovanie nákladov zrejme neprajú,“ povedal.

Benzín či nafta plyn nediskvalifikujú

Odborník povedal, že tí, ktorí o tom rozhodujú, si budú musieť uvedomiť, že to takto do nekonečna nemôže pokračovať. Dôležité je hľadať sofistikované a vedecky podložené riešenia a nie len o nich donekonečna rozprávať. Príkladov existuje vraj mnoho, len ich nechceme rešpektovať.

„Opäť uvediem jeden z automobilového priemyslu. Technológia jazdenia na plyn je už dávno preverená a funguje aj v praxi. No nepoznám žiadnu automobilku, ktorá by mala takýto výrobný program vo väčšej miere rozbehnutý. Pričom v žiadnom ohľade benzín či nafta nemôžu plyn diskvalifikovať. Spotreba je buď menšia, alebo rovnaká, z environmentálneho hľadiska je neporovnateľný, cena je nižšia a zásob je na svete päťkrát viac ako ropy. Existujú aj iné alternatívne pohony, vodík či elektrina. Takže technológií existuje mnoho, ale nie je záujem ich ďalej rozvíjať,“ vysvetlil T. Havlík.

Problematika druhotného spracovanie odpadu je známa možno štyridsať rokov. Sme stále len na začiatku tohto procesu. „To, čo zatiaľ vieme, sú v podstate len naivné šumy. Sú odvetvia, ako napríklad hutníctvo, staré najmenej 9-tisíc rokov a stále o ňom nevieme všetko,“ doplnil odborník.

Spracovanie odpadu je skôr evolučná záležitosť, to znamená že sa to musíme postupne naučiť. Vo svete sú ale krajiny, ktoré mám môžu byť vzorom.

„Vo Švédsku či Nórsku s environmentálnou gramotnosťou taký problém nemajú. Majú jasné pravidlá a dodržujú ich. Na Slovensku je problémom vysoká miera korupcie, väčšina z nás bežne porušuje i najzákladnejšie pravidlá. Záleží, ako dokážeme akceptovať pravidlá i to, čo je dobré a inde bez problémov funguje,“ dodal.

Recyklácia závisí od množstva surovín

V súčasnosti prebieha veľká diskusia o pripravovanom zákone, ktorý by mal zrušiť výkup kovového odpadu. T. Havlík si myslí, že ak sa to zavedie do praxe, môže sa ľahko stať, že všetok taký materiál poputuje napríklad do susedného Maďarska či Poľska.

„Problém tak nemusíme vyriešiť, z lokálneho hľadiska to nemusíme ustrážiť. Sme v Európskej únii s otvorenými hranicami, preto sa napríklad nezálohujú ani PET fľaše,“ vysvetlil.

Medzi laickou verejnosťou často počuť názor, že recykláciou sa nahradia všetky primárne suroviny. Odborník povedal, že takáto predstava je naivná. Keby neboli primárne suroviny, neboli by ani odpady.

„Tým, že recyklujeme odpad a znovu ho používame, šetríme prírodné zdroje a predovšetkým životné prostredie. Ľudí je stále viac, na svete je nás už takmer sedem miliárd a odpad už nemáme kam dávať. Preto je dôležité naučiť sa ho efektívne druhotne využiť,“ konštatoval.

T. Havlík na záver dodal, že Slovensko má z hľadiska odpadov aj ďalší vážny problém. Sme malá krajina a každá materiálová recyklácia závisí od množstva odpadu.

„Z hľadiska sofistikovaného riešenia by sme možno museli postaviť jeden recyklačný kombinát na lúke medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Z dôvodu logistiky by sme odpad vozili a spracovávali v strede republiky. Vtedy by to možno fungovalo. V súčasnosti máme v krajine nevyužitých viac ako dvesto percent recyklačných kapacít, tento materiál nám jednoducho chýba,“ uzavrel.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 770
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 807
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 286
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 866
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 785
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 301
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

16 h
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

16 h
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

17 h
Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

18 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?