DOLNÝ LIPTOV. Z tlačových informácií vyplýva, že spoločnosť by chcela už v budúcom roku začať stavať elektráreň s výkonom 1,8 megawatthodín a výškou prehradenia 5,3 metrov v investičnom náklade približne desať miliónov eur.
Výstavbu elektrárne chce investor ukončiť o dva roky neskôr.
Spoločnosť má záujem postaviť na úseku od Kraľovian po Ružomberok postupne až tri malé vodné elektrárne, čo je podľa tvrdenia jej predstaviteľov v súlade s vládnou koncepciou využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska do roku 2030.
Švošovská elektráreň má zlepšiť ochranu priľahlých území pred povodňami. Projekt malej vodnej elektrárne vraj súvisí aj s plánovanou výstavbou pätnásť kilometrov dlhého úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová.
Jeho súčasťou bude aj diaľničný most presne v tom úseku rieky Váh, kde má vyrásť aj nová malá elektráreň.
Ochranári a rybári budú zrejme proti
Plánovaný začiatok výstavby elektrárne však nie je jednoznačný. Ovplyvniť ho môže nielen stanovisko obvodného úradu životného prostredia, ale aj postoj ochranárov.
Rieka Váh so svojimi brehovými porastmi predstavuje biokoridor nadregionálneho významu. Niektoré lokality sú dokonca zaradené do systému NATURA a majú charakter územia európskeho významu. A to im v konečnom dôsledku zaisťuje vyšší stupeň ochrany.
Rybári sú už dlhodobo proti výstavbe akýchkoľvek vodných objektov prehradzujúcich tok rieky. A to aj napriek tomu, že súčasťou každého investičného plánu výstavby malej elektrárne je koridor určený pre migráciu rýb a ostatných vodných živočíchov.
Stavať už chceli viacerí
Aktuálny zámer spoločnosti Energo-Aqua využiť prostredníctvom malých vodných elektrární hydroenergetický potenciál rieky Váh nie je ničím novým.
Už najmenej dvadsať rokov viaceré subjekty chceli stavať malé elektrárne na Váhu. Zatiaľ však žiaden projekt nedošiel až po štádium realizácie.
Výstavbe troch malých vodných elektrárni na rieke Váh nenahráva ani stanovisko k zámeru štátnych Slovenských elektrární z roku 2006 postaviť na úseku od nádrže Krpeľany po Ružomberok sústavu 12 malých vodných elektrární.
Posudzovatelia tohto zámeru upozorňovali hlavne na skutočnosť, že pri zvýrazňovaní výhodnosti výstavby systému malých elektrární nie je zohľadnená možnosť vysokých pokút zo strany Európskej únie, ak investor nezabezpečí ochranu území európskeho významu, dopustí ich poškodenie alebo zničenie biotopov a ohrozenie druhov, ktoré sú v ňom predmetom ochrany.
Ako z vyhodnotenia vplyvov výstavby na životné prostredie vyplýva, je veľmi pravdepodobné, že realizácia sústavy elektrární bude mať aj negatívny vplyv na okolitú prírodu. Práve preto je ekonomický efekt výstavby diskutabilný, tvrdia spracovatelia spomínaného posudku z roku 2006.
