LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V siedmej básnickej zbierke básnika a pedagóga Jozefa Daníka nachádzame charakteristické znaky autorovho rukopisu: prenikavosť básnického pohľadu, svieže metafory, reflexie súčasného života, spomienky z ciest a detstva.
V Centre voľného času v Liptovskom Mikuláši ju uviedli do života.
Básnik sa vrátil ku koreňom
Zbierka má názov Siedmy deň po stvorení. Kompozične je rozčlenená do šiestich častí. Všetky sú zjednotené vycizelovanou poetikou fragmentu.
Jozef Daník svoju ostatnú zbierku básní ukotvuje každodenným prežívaním sveta, situuje ju do priestorov rodiny a detstva, vyzdvihuje ich hodnoty (Mame, Keď srdcia rozprávajú, Spomienky, Pletenie korbáčov, Pohľadiť pohľadom a iné básne). Básnik sa vrátil ku koreňom, aby z nich vyrástol nový kmeň vlastného stromu poznania.
Príznačné pre najnovšiu tvorbu Jozefa Daníka sú aj symboly optimistického videnia sveta: slnko a svetlo. Slnko je súčasťou kolobehu života, vnímame ho ako zdroj pozitívnej energie. S týmto rozmerom básnických textov harmonizuje aj ich etický rozmer (Pozrieť sa slnku do očí, Svetlo jarného dňa).
Poézia iskrí, osvetľuje naše vnútro
Básne Jozefa Daníka sú prestúpené filozofiou aj dejinnosťou. Napriek tomu sú zrozumiteľné, jeho poézia iskrí a osvetľuje naše vnútro. Akoby sme čítali zápisy pocitov rozkošateného života, akoby sme listovali v archíve plnom vzácnych fotografií, obrazov a spomienok.
Dobrá poézia nie je pre všetkých. Je len pre tých, ktorí sú schopní zastaviť sa, stíšiť, ponoriť sa do slov, hrať sa so symbolmi, nachádzať ich významy a hľadať ich odozvu v sebe samom.
Autor: Štefan Packa
