RUŽOMBEROK. Po jesennej časti ružomberský futbalový tím zložený z hráčov do 16 rokov viedol 14-členný pelotón s dvoma bodmi k dobru na druhú Duklu Banská Bystrica „B“.
Tá napokon skončila až ôsma a najväčším konkurentom MFK v boji o prvenstvo sa stalo ďalšie družstvo spod Urpína Jupie Podlavice, ktoré odvetnú časť zvládlo zo všetkých účastníkov súťaže najlepšie.
Doterajšiemu trénerovi ružomberskej „šestnástky“ Viliamovi Hýravému sme položili niekoľko otázok.
Počas jarnej časti si vaši chlapci, napriek dvom prehrám - v Liptovskom Mikuláši (0:1) a v Podlaviciach (0:1), vkuse držali vedúce postavenie. No záver bol dosť hektický, rozhodlo až posledné kolo. Prečo?
- Áno, koncovku sme si sami skomplikovali. Najprv sme doma remizovali s Fomatom Martin 1:1. Chlapci si vypracovali dostatočný počet šancí na to, aby stretnutie trojbodovo zvládli, žiaľ, nevyužili ani tie najvyloženejšie.
Potom k nám prišiel Vranov nad Topľou. Veľmi zle sme začali a v 12. min. už bolo 0:2. Do prestávky chalani dokázali vyrovnať a všetko nasvedčovalo tomu, že výsledok otočíme. Lenže v druhom polčase z obrovského tlaku už nevyťažili nič. Bol to druhý spálený mečbol.
Avšak stále ste mali svoj osud vo vlastných rukách. Pred posledným kolom družstvo viedlo o bod pred Podlavicami a cestovalo do Popradu. Nemali ste obavy, či po troch remízach v rade sa hráči zase hlavne strelecky chytia?
- Počas celého týždňa som im zdôrazňoval, že by bola veľká škoda, aby nám prvenstvo ušlo. Veď počas celej sezóny sa hráči snažili a príkladne makali. V Poprade naozaj nič nenechali na náhodu. Od začiatku sa pustili do domácich a celý zápas dominovali. Množstvo šancí znovu zostalo nepremenených, no s víťazstvom 4:0 som bol spokojný. Aj celý tím mal z úspechu veľkú radosť.
Pred záverečným kolom ste už ale vy sedeli na dvoch stoličkách i na asistentskej pri A mužstve.
- V klube sa udiali zmeny, ale popri povinnostiach pri prvom mančafte som dotiahol aj svojich mládežníkov. Priznám sa, bolo mi aj ľúto, že s nimi nebudem pokračovať. Práca v doraste ma vždy osobitne napĺňala. A zvlášť, keď robíte so šikovnými zverencami.
Asi opúšťate partiu, s ktorou sa dobre pracovalo. Poslúchali vás chlapci na slovo, boli disciplinovaní?
- S disciplínou som nemal žiadne problémy. Človek si musí svojich zverencov získať, pravidelne s nimi komunikovať a zároveň ich neustále motivovať. Môžem ich len pochváliť za dobrú robotu. Tento ročník som prevzal pred rokom, chalani ma dobre poznali, vedeli že keď som náročný voči sebe, budem aj na nich. Hneď prvé stretnutie sme v Košiciach prehrali 1:4, ale potom sa nám začalo dariť. Sami videli, že sme na správnej ceste.
Možno povedať, že chalani boli hrdí, keď sa v novinách videli na čele tabuľky?
- Určite. Dobre vedeli, že ja rád vyhrávam a to sa prenieslo i na nich. Žili so súťažou, pravidelne sledovali ostatné výsledky na internete a hneď mi referovali, kto ako hral. Boli zapálení, išli za svojím cieľom.
Môžem povedať, že zanechávam kolektív, v ktorom sú zaujímavé futbalové typy. Niektorí už dostávali príležitosť i v sedemnástke. Zaslúžili si ju svojimi výkonmi.
