už od konca mája.
Hubári, ktorí sú neistí svojím úlovkom, si môžu prísť po odbornú radu do jednej zo šiestich mykologických poradní na Slovensku. Jednu z nich nájdu v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši na Ulici 1. mája každý pondelok. Poradňu sme pred hlavnou hubárskou sezónou navštívili aj my.
„Príroda sa akoby zbláznila. V lese už rastie úplne všetko. Májovky zarovno s hríbmi, objavujú sa už aj typicky jesenné druhy ako napríklad bedle, masliaky a suchohríby. Dokonca pri Žiline, ktorá je od nás vzdušnou čiarkou len kúsok, nazbierali ľudia už aj podpňovky, teda jesienky či michálky, huby, ktoré rastú v septembri. Vidieť aj kuriatka, ktoré ešte nikdy nerástli v júni,“ opísala Kristína Urbanová z mykologickej poradne v Liptovskom Mikuláši.
Z lesa nosili májovky spolu s hríbami
Tento rok sa podľa odborníčky nemôžeme riadiť skúsenosťami z minula. Ak by príroda fungovala ako má, prvé hríby zvyknú spod zeme začať vykúkať v prvej polovici júna, najskôr modráky, teda hríby zrnitohlúbikovité, potom do začiatku prázdnin aj hríby smrekové. Potom spravidla prichádza prestávka, zem sa na chvíľu zamkne a sezóna vyvrcholila hlavným a najbohatším zberom v auguste a septembri.
„Prvé tohtoročné hríby u nás ľudia hlásili od 7. mája. O dva týždne sa z lesa vracali s košíkom, v ktorom mali ešte aj hríby, čo je naozaj netypické,“ priblížila mykologička tohtoročnú hubársku sezónu v Liptove.
Rastú u nás aj huby z južnejších oblastí
Nemení sa len čas zberu húb, ale aj obsah košíka. V severných regiónoch sa začínajú objavovať aj huby, ktoré rastú skôr v južnejších oblastiach. Nestojí za tým však až tak klíma, ale druhová skladba lesov.
„Huby žijú v symbióze s určitým druhom stromov. Postupne sa upúšťa od vysádzania napríklad smrekových monokultúr a lesy začínajú byť pestrejšie. A tak sa k nám dostávajú aj huby, ktoré s týmito stromami rastú,“ vysvetlila Urbanová.
„Kedysi sa vo veľkom práškovalo, lesy a polia sa chemicky ošetrovali. Tým, že napríklad aj družstvá od toho z rôznych dôvodov ustupujú, vracia sa k nám pôvodná flóra aj huby,“ dodala.
Koľko hubárov, toľko názorov
Hubári sa navzájom rozdeľujú na dve skupiny podľa toho, akým spôsobom huby zbierajú. Jedni ich zo zeme zoberú tak, že hríb krúživým pohybom vytiahnu. Tvrdia, že odrezaním začne toto miesto zahnívať a dôjde k poškodeniu podhubia. Iní zas, že výhodnejšie je v suchom období hubu vraj odrezať, lebo v podhubí nevznikne otvor, ktorý môže vyschnúť.
„Nikdy nebolo seriózne vedecky dokázané, ktorá metóda je lepšia, no z praktického hľadiska odporúčam hubu jemne vybrať. Veľa poznávacích znakov sa totiž nachádza na spodnej časti hlúbika,“ priblížila Urbanová.
Napríklad pre muchotrávku zelenú je typická blanitá pošva. Ak by ju menej zdatný hubár odrezal v hlúbiku a položil na stôl rovnako zozbieraný šampiňón alebo pečiarku so sukničkou, veľmi rýchlo môže dôjsť k život ohrozujúcej zámene.
Neriaďte sa fotografiou v atlase
„Ľudia by mali byť opatrnejší. Mnohí určujú huby len podľa toho, že ju priložia k obrázku v atlase, čo vôbec nie je správne. Obrázky veľmi skresľujú a mali by sa na ne pozerať úplne naposledy. Oveľa dôležitejšie je prečítať si v atlase znaky, teda pod akými stromami rastú, v akom období, aký majú hlúbik, klobúčik, či pri reze červenie alebo modrie,“ poradila Urbanová s tým, že v prípade aj malých pochybností sa ľudia nemajú hanbiť a zájsť si po radu za skúsenejším hubárom. „Farba huby nie je rozhodujúca. Dokážu sa zafarbiť od bielej po tmavohnedú a pritom môže ísť o jeden a ten istý druh,“ dodala mykologička.
Dvojičky, ktoré neuškodia, ale nahnevajú
O tom, ako dokáže jeden zatúlaný a nesprávne určený hríb pokaziť chuť polievky na horký blen alebo znehodnotiť pohár so sušenými hubami, sa presvedčil nejeden hubár. Zámeny preto môžeme rozdeliť medzi tie, ktoré nepoškodia, ale poriadne nahnevajú a tie, ktoré môžu vážne skomplikovať zdravie.
Do prvej kategórie patrí napríklad zámena hríba smrekového s podhríbom žlčovým. „Pre neskúseného hubára je krásny, málokedy býva totiž červivý,“ priblížila mykologyčka.
„Dôležitý poznávací znak je farba rúročiek spodnej časti klobúka, ktorá ide pri podhríbe do červenkasta až ružova. Hríb smrekový ich má bielučké, neskôr sa farba mení cez olivovožltú až do tmavohneda, keď je úplne starý,“ povedala Urbanová a zároveň poradila, že chuťová skúška hubára pri odlišovaní nesklame, podhríb žlčový, ľudovo žlčák či horčák, má výraznú horkú chuť.
Ďalším dôležitým poznávacím znakom je vykreslená sieťka na hlúbiku. Podhríb ju má hnedožltú, kým hríb smerkový bielu.
Zámeny sa môžu skončiť aj tragicky
Muchotrávku červenskastú považujú za gastronomickú špecialitu. V Čechách ju volajú aj masák, lebo je vraj chutnejšia ako mäso. Do košíka by ju mal vložiť len naozaj skúsený hubár, pretože sa veľmi podobá jedovatej muchotrávke tigrovanej, ktorá spôsobuje ťažkú otravu.
Deväťdesiatpäť percent smrteľných otráv na Slovensku spôsobuje muchotrávka zelená. Ľudia si ju mýlia s plávkou zelenou, pečiarkou ovčou alebo bedľou. Muchotrávky majú na hlúbiku prsteň, ktorý plávky nemajú, okrem toho vyrastajú z bielej plachtičky, neskôr kalicha a sú tvrdšie ako muchotrávky.
Obozretnosť pri zbieraní plávok, bedlí či pečiarok je na mieste vždy. Muchotrávke totiž môže v starobe suknička odpadnúť a klobúčik zmeniť farbu. Hlavným poznávacím znamením je však spomínaný kalich muchotrávky zelenej, no v rýchlosti si ho najmä laici nevšímajú, pretože ho zakrýva tráva.
Pri pochybnostiach sa treba poradiť
Urbanová upozornila aj na ďalšiu kategóriu húb. Slovenská legislatíva chráni 72 druhov hrúb, z toho je 12 hríbovitých, napríklad hríb kráľovský alebo príveskatý.
„Sú to kvalitné a jedlé hríby, ktoré ľudia zbierajú po generáciách. Napriek tomu sú zákonom chránené. Môže sa však stať, že lesná stráž alebo stráž prírody skontroluje hubárovi obsah košíka a udelí mu pokutu,“ vysvetlila.
Na stránkach atlasov húb nájdu ľudia spravidla vyše 500 fotografií a popisov. V prírode však rastie viac ako sedemtisíc druhov.
Aby sa vyhli nebezpečným zámenám a konzumácie smrteľne jedovatej dvojičky, ľudia by sa preto podľa Urbanovej mali pýtať skúsených hubárov, nehanbiť sa zájsť po radu do mykologickej poradne.
Pre Liptákov je mykologická poradňa v Múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva na Ulici. 1. mája k dispozícii každý pondelok do 28. októbra v čase od 13. do 15. hodiny.
