LISKOVÁ. Tri roky Liskovci, po vypadnutí v sezóne 2009/2010, bojovali o návrat do V. ligy. OŠK už tri kolá pred koncom mal postup v suchu. Napokon do cieľa prišiel so šesťbodovým náskokom pred Liptovskými Sliačmi. O ceste do nadliptovskej súťaže porozprával tréner mužstva Rudolf Groma.
Je známe, že tamojšie „áčko“ ste prevzali počas rozbehnutej sezóny 2011/2012. Aká vtedy vládla atmosféra v šatni?
- Prišiel som v podstate medzi tých istých hráčov, ktorí sa teraz tešili z postupu. No v tom čase sa mi zdalo, akoby neboli vo svojej koži, z ich tvárí som čítal i určité znechutenie. Funkcionári ma oslovili vlani na jar, keď môj predchodca Ferdinand Hujsa sám predčasne skončiť svoje pôsobenie pri mužstve.
Neboli za jeho odchodom hráči?
- To neviem. Možno si hráči želali zmenu, ale nechcem špekulovať. Atmosféra v kabíne nebola najideálnejšia.
Čo ste novým zverencom povedali na úvod vašej misie?
- Predovšetkým svoju podmienku, aby som ich trénoval. Išlo o radikálnu zmenu v disciplíne, nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Základom bol prechod na úplne inú životosprávu. Inak sa nedalo ďalej pohnúť.
S jednotlivými hráčmi som potom osobitne hovoril. Bolo nutné, aby sa zorientovali a detailne spoznali moje predstavy. Každému z nich som povedal, čo konkrétne od neho vyžadujem, čím má byť pre kolektív prospešný. Bol som presvedčený, že tento pomerne mladý mančaft, v ktorom je jediný tridsiatnik, vie hrať futbal, akurát mu treba určiť správny smer.
Napokon z toho v ročníku 2011/2012 bola štvrtá priečka. Priniesla vám aspoň čiastočné uspokojenie?
- Počas tej jari som hlavne získal lepší obraz o jednotlivých hráčoch. Mužstvo potiahlo dobré zápasy, ale niektoré aj nezvládlo. Mal som dojem, že hráči stále ešte nechápu, čo všetko od nich chcem. Priznám sa, už som sa tešil na letnú prípravu.
Na čo bol počas uplynulého leta kladený dôraz?
- Na rozvoj fyzickej kondície. Aj čo sa týka taktiky, sme si povedali, čo chceme hrať. No stále som chlapcom kládol na srdce, že bezpodmienečne nutné je, zvlášť pred zápasom, dodržiavať životosprávu. Mužstvo absolvovalo veľmi slušnú prípravu na novú sezóny a vyšli nám aj prípravné stretnutia.
Lenže potom prišiel prvý „majstrák“ a nečakaná sprcha v podobe domácej prehry 1:3 s Kvačanmi. Zostal som vtedy ako obarený. Padli i ostrejšie slová, chlapcom som povedal, takto teda ďalej nie. To ich nakoplo a prišla séria ôsmich víťazných stretnutí.
V jeseni ste aj položili základný kameň neskoršieho postupu. Len mimochodom, v prvej polovici sezóny Lisková získala tridsať jeden bodov, čiže o dva viac než v jarnej časti.
- Dovolím si povedať, že v jeseni chlapci hrali o desať, dvadsať percent lepšie než na jar. V odvetnej časti pravdepodobne svoje robil tiež zvýšený psychický tlak. Aj druhý raz sme prehrali s Kvačanmi (0:1) a potom v Hubovej. Stále tvrdím, že Kvačany majú kvalitný mančaft.
V Hubovej to bol taký zvláštny zápas. Dvadsať minút išlo všetko podľa našich nôt, žiaľ, potom nastal ťažko vysvetliteľný skrat. Moje mužstvo viedlo 2:0, ďalšie dve, tri tutovky ešte zahodilo a napokon sme prehrali 3:5. Mimoriadny dôraz som kládol na stretnutie 8. jarného kola v Liptovských Sliačoch. Bol som presvedčený, že ak chlapci uspejú na trávniku svojho najväčšieho konkurenta, urobia významný krok k dosiahnutiu predsezónnej méty. Kľúčový duel nielenže vyhrali 2:0, ale ho aj excelentne zvládli. Takmer do bodky splnili všetko, čo sme si v šatni povedali.
Po tomto výsledku ste si boli už V. ligou istí?
- V kútiku duše áno. Lenže stále mi hlavou prechádzali kadejaké myšlienky. Čo ak zo dvakrát zakopneme. Najdôležitejšie bolo, že chlapci všetko mali vo vlastných rukách, nemuseli si vôbec všímať iné výsledky. Aj naďalej som ich však nabádal, aby išli od zápasu k zápasu a do každého kola dali všetko. Opakoval som im, hráte predovšetkým pre seba a pre ľudí, nepokazte si nejakým hlúpym zápasom dojem z celej sezóny.
V predposlednom kole prišla tretia prehra jari vo Švošove 1:2. V podvedomí chlapcov predsa zavládlo už uspokojenie?
- Súper tento duel zobral ako vec obrovskej prestíže. Švošov, ktorý odohral vynikajúcu jar, bol v prvom polčase lepší, aj čo sa týka šancí nás prevýšil. Po zmene strán moji zverenci pridali, no absolútne nerozumiem, prečo rozhodcovia tlačili dopredu domácich. Švošov disponuje veľmi dobrým kádrom, ale na čo taká pomoc!
Z čoho ste ako tréner počas vydarenej sezóny mali najväčšiu radosť?
- Keď ma chlapci chápali a na ihrisku robili to, čo sme si povedali na taktickej porade. Vtedy to aj dobre fungovalo.
A kedy ste boli smutní?
- V stretnutiach vrátane aj víťazných, ak mužstvo na ihrisku zabúdalo na moje pokyny. Som presvedčený, že liskovský mančaft má ešte oveľa naviac, keď bude celých deväťdesiat minút ctiť naordinovanú taktiku.
Koho možno označiť za ťahúňov víťaza I. triedy?
- Všetci hráči sa snažili a patrí im moje poďakovanie. No zvlášť treba vyzdvihnúť brankára a zároveň kapitána tímu Ľuboša Mrnča. Bez jeho formy by Lisková ťažko bola v V. lige. Mužstvo držal nad vodou v jesennej i jarnej časti. Veľmi dobre do kolektívu zapadol Juraj Pastucha, ktorý bol u nás na hosťovaní z Bieleho Potoka. Z kmeňových hráčov by som ešte vypichol Jozefa Demka, Jozefa Mrvu, Branislava Hančíka a Dávida Kubalu.
Bude si postup vyžadovať aj doplnenie kádra?
- V prvom rade mám záujem posilniť obranu. Stred poľa a útok môžu zostať aj bez zmien. V našich hráčoch je ešte značný neodkrytý potenciál, preto verím, že aj v V. lige bude Lisková bojovať o horné priečky. Navyše, som typ trénera, ktorý sa neuspokojuje s priemerom. Spokojný budem, keď hráči sa zase výkonnostne posunú vpred.
Čo by ste ešte dodali na záver?
- Chcel by som aj touto cestou poďakovať všetkým tým, čo nám počas sezóny pomáhali a vytvárali veľmi dobré podmienky pre chod mužstva. Predsedovi OŠK Pavlovi Kubalovi, tiež celému výboru a v neposlednom rade obci, jej starostovi Jozefovi Murinovi a našim hlavným sponzorom Igorovi Pudišovi a Petrovi Šrobárovi.
