LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. „Keď sme po jesennej časti boli piati, vravel som si, je to super. Mal som dokonca ambíciu ešte o jedno miestečko sa posunúť vyššie.“ Takto začal svoj hodnotiaci pohľad na sezónu 2012/2013 štiavnický tréner František Mikuláš.
„No konečné umiestnenie je pre mňa sklamaním. Chalani si pohoršili hlavne v závere, keď nezvládli niektoré stretnutia.“
Družstevník síce do nového ročníka vstúpil domácou prehrou so Žiarom nad Hronom (1:2), ale z nevydareného úvodného kroku sa rýchlo otriasol. „Po štyroch kolách sme mali desať bodov,“ pripomína jeho kouč. „No potom začali prichádzať prvé problémy. Odvíjali sa predovšetkým od veľmi úzkeho použiteľného hráčskeho kádra. Tie sa prehĺbili najmä na jar. Niektorí hráči odišli za robotou a nevyhli sa nám ani zranenia a karty. Niekedy to chcelo aj kľúčového hráča stiahnuť z ihriska, keď mu absolútne nešlo, lenže naša lavička bola takmer prázdna. Na zápasy vonku chodil s nami aj 44-ročný Ján Kohút. Aby nám, v prípade, že sa niečo nepredvídateľné stane, zostalo na ihrisku jedenásť mužov.“
Kolektívne chlapci sklamali
Lodivod Liptovskej Štiavnice nechce vystavovať individuálne vysvedčenie jednotlivým hráčom. „Nejdem nikoho haniť, ale ani chváliť,“ vraví. „Ako kolektív ma chlapci sklamali,“ zdôrazňuje Mikuláš. „ V minulosti som sa mohol oprieť o súdržnú partiu, teraz to tak nebolo. Partia robí výsledky, lenže platí to aj opačne, keď nie sú výsledky, nie je ani partia.“
V Liptovskej Štiavnici vôbec neplatilo to staré známe: Môj dom - môj hrad. Mužstvo na vlastnom ihrisku „pustilo“ 24 bodov, keď až pol tucet zápasov prehralo. Na druhej strane zvonku si priviezlo 17 bodov (5 výhier a 2 remízy). „Domáca bilancia je veľmi nepríjemná,“ pritakáva Mikuláš. „Niektoré stretnutia sme si sami prehrali. Mali sme prevahu, šance, no prišiel gól súpera a mužstvo sa už psychicky nepostavilo na nohy. Súvisí to s našou nekompletnosťou.“ Zo štatistík sa zdá, že sa futbalistom Družstevníka lepšie hralo u súperov.
Majú vlastných dorastencov
„Naša vlastné ihrisko, ktoré je menších rozmerov, veľmi chlapcom nevyhovuje,“ tvrdí Mikuláš. „Keď hráme do plných, ťažko sa nám tvorí. Navyše, chýbal zakončovateľ typu Róberta Semeníka či Petra Tomka, ktorý by to doma zobral na seba a strelecky sa presadil. Skôr sa nám darilo vonku, keďže máme brejkových hráčov.“
Ako prezradil Mikuláš, v tamojšom klube cez leto intenzívne pracujú na doplnení a posilnení úzkeho mančaftu. „Potrebujem mať šestnásť, sedemnásť hráčov do poľa a dvoch brankárov,“ odkrýva svoj zámer tréner Družstevníka.
„Kadejaké výpadky totiž môžu prísť. Máme i vlastných talentovaných dorastencov, ale pre niektorých sú majstrovstvá regiónu ešte nad ich sily. Mladých chalanov tiež chceme zabudovať do mužstva, ale potrebujeme aj štyroch až piatich nových hotových hráčov. Budúca sezóna z hľadiska chystanej reorganizácie súťaží bude mimoriadne dôležitá. Pôjdeme do nej s cieľom skončiť v prvej šestke,“ uzavrel Mikuláš.
