LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Jánskej doline sprístupnili netradičnú Stanišovskú jaskyňu, v Žiarskej doline Medvediu štôlňu a teraz pripravujú Podzemie pod vežami, ktoré nazvali aj príbeh mince.
Stanišovská jaskyňa je vďaka svojej jednoduchosti veľmi originálna. Snažili sa ju ponechať v čo najprirodzenejšom stave. Nie je v nej elektrina, zábradlia ani betónové chodníky.
Dôležitý je osobitný prístup k návštevníkom
„Ak by som to úplne zjednodušil, keď dnes odoberieme dve schodiská, zajtra už bude jaskyňa v pôvodnom stave,“ vysvetlil s úsmevom I. Staník. Pokračoval, že návštevníci veľmi oceňujú hlavne to, že si počas prechádzky podzemnými priestormi svietia čelovkami na prilbách.
„Zažívajú tak skutočnú jaskynnú atmosféru. Keby sme ju porovnali napríklad z Demänovskou jaskyňou slobody, Stanišovskú výzdobou a vizuálnou hodnotou oveľa prevyšuje, ale v Jánskej doline je pre nás dôležitý osobitný prístup. Chodí k nám menej návštevníkov, a preto máme čas viac sa im venovať,“ dodal.
Pred vstupom do podzemných priestorov je stará drevenica s logom jaskyne. Je v nej pokladňa, malá predajňa suvenírov a miestnosť pre hostí i personál. Strieda sa tam asi dvadsať dobrovoľníkov.
„Jaskyňa nie je žiadny veľký biznis. Veľké autá, ani domy si nekupujeme, prežijeme a zatiaľ nám to stačí,“ povedal Staník.
Jaskyňu začali traja nadšenci budovať v roku 2009. Práce na sprístupňovaní im trvali asi pol roka. Paradoxom je, že byrokratický proces trval podstatne dlhšie.
„Prvé povolenia sa nám podarilo získať ešte v roku 2006. No jaskyňu sme mohli úradne otvoriť až v roku 2010,“ vysvetlil jaskyniar.
Ľudia jaskyňu postupne zdevastovali
Staník vysvetlil, že lokalita je už známa od nepamäti a patrí k najznámejším prírodným miestam Jánskej doliny. Dôkazom sú nápisy a odkazy na stenách ktoré po sebe zanechali prví návštevníci. Najstarší zachovaný je od Štěpána Bednaříka. Brusič kameňa z Lužíc pri Hodoníne napísal, že v jaskyni bol už v roku 1885.
Ešte predtým, než jaskynné priestory dobrovoľníci upravili pre verejnosť, boli voľne prístupné. Ľudia ich ale postupom času zdevastovali. Dôsledkom sú počmárané steny a výzdoba je vyrabovaná.
„Kamenári ju používali ako materiál a vyrábali z nej napríklad popolníky, svietniky či vázy. V jednom čísle Krás Slovenska z tridsiatych rokov autor popisuje, ako šiel z Ďumbiera a na lúke pod jaskyňou stretol chlapov s vozmi plnými nalámaných kvapľov. Aby ich ukryli, maskovali ich len čerstvo natrhanými lopúchmi,“ doplnil zaujímavú historku I. Staník.
Ľudia si pobúchajú aj po rozpálenom železe
Trojica jaskyniarov teraz pripravuje nový projekt. Nazvali ho Podzemie pod vežami. Hlavnou myšlienkou bude príbeh mince.
„Jánska dolina má bohatú banícku históriu, ale takýto druh atrakcie v dedine chýbal. Nechceli sme budovať akési múzeum, to na ľudí v súčasnosti už vôbec nepôsobí lákavo. Majú skôr záujem o zážitkovú formou spoznávania histórie, chcú sa jej doslova dotknúť,“ opísal nápad I. Staník.
Ľudia prejdú celým technologickým postupom výroby mince. Bude v ňom trochu z baníctva, úpravy rudy aj vyhne. Návštevník si bude môcť doslova pobúchať po rozpálenom železe a rudu vytiahnuť na povrch pomocou dômyselného zariadenia. Chcú, aby to fungovalo na princípe, akým to robili v minulosti miestni baníci.
Obec im poskytla do prenájmu dom číslo 150 neďaleko starého katolíckeho kostola v Liptovskom Jáne. Keďže dom nebol podpivničený, chlapi pod ním vyhĺbili banícku štôlňu.
Do bane, ktorá tvorí uzavretý okruh, sa bude vchádzať z interiéru. Nad štôlňou v prízemí domu momentálne budujú tradičný banícky domček, v ktorom sa ruda bude spracovávať.
I. Staník povedal, že celý projekt financujú z vlastných zdrojov a novú atrakciu by jaskyniarski dobrovoľníci chceli otvoriť už teraz v lete, no času na kompletnú prípravu majú málo. Ak všetko pôjde podľa plánu, Dom podzemia by mohli sprístupniť už v jeseni.
