LIPTOV. Šport je v regióne veľmi obľúbený, začiatočníci aj skúsenejší si môžu vybrať niektorú z viac ako tristo zabezpečených ciest v štyroch oficiálnych lezeckých oblastiach.
Skalolezectvo spája v sebe radosť z pohybu v prírode s prekonávaním samého seba. Vyžaduje dynamiku, zvládnutú gymnastiku, vytrvalosť, cit pre rovnováhu, minimálny strach z výšok a zdravú dávku odvahy, pretože skaly síce ponúkajú slobodu, no zároveň dokážu byť veľmi zradné. Ak sa k tomu pridruží aj dobrá partia priateľov, ktorých spoľahlivosť dokáže aj vzájomné istenie, o zážitky je postarané.
„Na skale nie je čas ani priestor na starosti, tie zostávajú dole. Lezenie je sloboda a zároveň radosť z prekonávania samého seba, posúvania vlastných možností,“ opísal mikulášsky lezec svoj kontakt so skalami.
Na tréning sú vhodné umelé steny
Pre prvé zoznámenie sa s výstrojom, zásadami lezenia, pocitom pri sedení v sedačke a možno aj na odbúranie strachu je vhodná umelá stena, ktorú nájdete v oboch okresných mestách. V Liptovskom Mikuláši sa nachádza napríklad v budove plavárne a v Ružomberku je na Sládkovičovej ulici v telocvični Združenej strednej školy polytechnickej.
Lezenie pod holým nebom objímajúc vápencové skaly je ale iné. „Je to predovšetkým pohyb v prírode. Na výkon, okrem obtiažnosti cesty, vplýva aj počasie, teda slnko, vietor a dážď,“ opísal Milan Lizúch, predseda Horolezeckého klubu James v Liptovskom Hrádku.
V lezeckých stenách platia pravidlá
V Liptove existujú štyri lezecké oblastí so zaistenými cestami s rôznym stupňom obtiažnosti. V Ružomberku sú oficiálne povolené Haliny na Malinom Brde. V Liptovskomikulášskom okrese môžu vyznávači adrenalínu navštíviť tiež tri oblasti, v Jánskej doline, Demänovskej doline a neďaleko Bobroveckej vápenice.
Aby sa mohli tieto oblasti oficiálne využívať, ich správcovia absolvovali vyjednávací maratón s vlastníkmi pozemkov a zároveň aj ochranármi, pretože všetky oblasti sa nachádzajú v chránených územiach. Vo všetkých lezeckých oblastiach v regióne platia pravidlá nielen vzájomnej pomoci a slušnosti voči prírode, ale aj pravidlá návštevy národných parkov.
Biela dolinka v Jánskej doline pre skúsených
Obľúbenou oblasťou lezcov je Biela dolinka, časť Jánskej doliny, ktorá sa nachádza asi 800 metrov od ústia. Nachádza sa tu viac ako 80 ciest, no väčšina z nich nie je vhodná pre úplných začiatočníkov.
Návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry tu povoľuje celoročné lezenie na skale s názvom Kanceľ.
Na Horných skalách je povolené lezenie od 1. augusta do 31. januára alebo od 1. februára do 30.júla v prípade, že nie je činnosť obmedzená alebo zakázaná orgánom ochrany prírody a krajiny. Lezenie je možné vykonávať v čase hodinu po východe až hodinu pred západom slnka.
Horolezci z Liptovského Hrádku sa o oblasť v Bielej dolinke starajú dlhé roky, aj keď prvé cesty v tejto oblasti vyliezli vlastne Mikulášania na čele s Borisom Füzim. Hrádockí horolezci sa dohodli s predstaviteľmi Pozemkového spoločenstva na využívaní tejto oblasti pre lezenie.
„Stanovili sa pravidlá. Slovenský horolezecký spolok JAMES nám potom venoval sadu istiacich a zlaňovacích prostriedkov, ktoré sme dali Paľovi Fickerovi, členovi HK Jasná, ktorý sa dlhodobo stará o túto oblasť a spolu s priateľmi ich osadil do už vtedy vylezených ciest,“ opísal Lizúch históriu vzniku lezeckého areálu v Bielej dolinke.
Začiatočníci si môžu zaliezť na Machnatom
Ďalšie pekné lezecké cesty rôznej obtiažnosti môžu športovci nájsť v Demänovskej doline v oblasti Machnatého. Povolených a zaistených trás pomedzi vápencové skaly je tu až okolo 130 a stará sa o ne Horolezecký klub Jasná. Na Machnaté si môže prísť zaliezť hocikto, to pravé orechové tu nájdu začiatočníci ale aj skúsení lezci.
Predseda klubu a skúsený lezec Miroslav Jurkovič však upozorňuje, že skupiny nad päť ľudí sa musia nahlásiť priamo na klub písomne telefonicky alebo e-mailom.
„Keďže cesty sú tu zaistené, ako základná výbava postačuje sedací úväz, lano, okolo 10 až 12 expresiek, prípadne nejaká slučka,“ opísal Jurkovič veci, na ktoré by ľudia nemali zabudnúť, bez ohľadu na to, či už majú kontakt so skalou za sebou.
Hoci lezcom v najrôznejších krkolomných polohách doslova hrajú svaly na tele, nemusia byť silní kulturisti. „Skalolezec svaly nepotrebuje. Technika lezenia spočíva totiž v niečom inom. Lezenie je o prekonávaní gravitácie, je vecou rovnováhy. Natrénovaná sila v prstoch však tiež nie je na škodu,“ priblížil Jurkovič.
Okrem minimálneho strachu z výšok sa nezaobíde bez správneho istenia v stene, ako aj techniky istenia spolulezca, bezpečného uzlovania a naväzovania sa na lano.
V Bobrovci sú najmä kratšie cesty
Ďalšou, i keď menšou oblasťou v Liptovskomikulášskom okrese, je lezecký areál Uhlisko pri Bobrovci. Jeho výhodou je, že si tu môžu trénovať lezenie aj začiatočníci. Na vápencových sklách je vyše dvadsať kratších ciest.
„Oblasť je už staršia a chlapi z okolia tu liezli už dávno, istenie tu bolo všeliaké od skôb, cez kruhy až po novšie planžety. V poslednom období sa nám však podarilo oblasť preistiť a zvýšiť bezpečnosť lezenia,“ informoval Horolezecký oddiel James Bobrovec.
Ružomberčania lezú pri Malinom Brde
V Ružomberku fungujú dva horolezecké spolky. Lezecké oblasti síce nemajú oficiálneho správcu, ak chce ísť niekto ale do oblasti liezť , nevyzná sa a chce poradiť, môže kontaktovať členov Horolezeckého klubu Iames Ružomberok. Ružomberskí lezci, ale aj tí, ktorí chcú vyskúšať niečo nové, môžu zájsť na Haliny v blízkosti Maliného Brda, pri údolnej stanici vlekov.
Väčšina z takmer 50 ciest je viacdĺžková, zaistená skobami a borhákmi.
„Určite to nie je konečný počet ciest. Momentálne sa pracuje na zdokonalení lezeckej oblasti a na vytvorení nového sprievodcu," povedal Zdenko Kohút z Horolezeckého klubu Iames Ružomberok.
„Úplný začiatočník by nikdy nemal začínať s horolezectvom sám. V ružoberských lezeckých oblastiach sú aj cesty pre nováčikov, ale určite by mali na ne ísť v sprievode skúseného horolezca, najlepšie inštruktora," spresnil Hrnčiar.
V Liptove sú však aj ďalšie lezecké oblasti, tie ale nie sú v oficiálnych zoznamoch povolených lokalít. Preto nezverejňujeme všetky miesta, ktoré lezci navštevujú.
„Na pohyb v oblastiach, ktoré sú zákonom chránené a človek v nich nemôže zísť z označenej trasy, treba mať povolenie. Preto, ak sa chce niekto seriózne venovať lezeniu, je preňho dobré byť členom horolezeckého klubu. Tie väčšinou majú problém s povoleniami vyriešený, vrátane poistenia pre prípad zásahu horskej služby,“ poradil Kohút.
A čo potrebuje človek, ktorý sa len chystá prvý raz natiahnuť si postroj a obuť lezecké topánky?
„Horolezectvo je šport, ktorý rozvíja telo aj ducha. Najpodstatnejšou podmienkou je chuť ho vyskúšať," uzavrel Kohút.
