LIPTOV. Dosiaľ totiž neexistuje zákon, na základe ktorého by obce mohli zakázať stavebníkovi stavať v zápalových územiach a varovania odborníkov ľudia brali na ľahkú váhu.
Povodňové mapy by mohli pomôcť aj tým, ktorí kupujú nehnuteľnosť. Môžu si podľa nich zistiť, či dom stojí na území, ktoré môže zaliať voda.
„Obciam a mestám dokážu mapy pomôcť pri územnom plánovaní a stavebnom konaní s povolením či nepovolením stavby. Je predpoklad, že si svoje územné plány budú musieť prispôsobiť,“ vysvetlil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
V Liptove výrazné problémy nie sú
Ministerstvo životného prostredia má v súčasnosti k dispozícii predbežné hodnotenie povodňového rizika z dielne Slovenského vodohospodárskeho podniku územia republiky.
Kým napríklad na východnom Slovensku je mapa posiata červenými bodkami, ktoré značia vysokorizikové oblasti, Liptov povodne v takej vysokej miere neohrozujú.
Výnimkou je len tok Kľačianky, ktorý preteká cez Liptovské Kľačany a Vlachy. Vodohospodári ju označili za vysoko rizikovú. Menšie riziko predstavuje tok Jalovčianky v úsekoch katastra Bobrovca a Liptovského Mikuláša.
Účinné opatrenia si dokážu zabezpečiť samy
Lesy v okolí Liptovských Kľačian poškodila veterná kalamita. Koreňový systém už nezadržiaval vodu a tá sa valila do obce. Miestne odtokové kanále vodu nestíhajú odvádzať preč a dochádza k vylievaniu Kľačianky.
Mapu by uvítali, no podľa slov starostky Viery Tomčíkovej, ľudia už vedia, ktoré časti obce ohrozujú prívaly vody a nestavajú tam. „Okrem toho v obci už nie je veľa voľných pozemkov
Protipovodňové opatrenia si dokáže obec zabezpečiť aj z malých príspevkov, ľudia svojpomocne čistia potoky bez nároku na odmenu. „Nedávno sme dvestometrový úsek odvodňovacieho kanála spevnili kameňom. Táto časť bola najproblémovejšia, lebo sa nachádza v husto zastavanej zóne,“ povedala starostka Viera Tomčíková.
Na reguláciu kanála dostala obec uplynulý týždeň mimoriadnu dotáciu z Evirofondu vo výške 23-tisíc eur.
V blízkosti potoka aj tak nestavajú
Tok Jalovčianky tvorí hranicu medzi Bobrovcom a Trsteným. Potom preteká zastavaným územím okrajovo, podľa slov starostu Bobrovca Ladislava Sedláka, Jalovičianka už dávno výrazne neohrozila domy.
Miestne potoky v Bobrovci sú akousi odnožou Jalovčianky. Problémy môžu nastať, keď do obce stečie voda, ktorá nestihla vsiaknuť do polí.
„V čase, keď ide Jalovčiankou veľa vody, dokážeme jej tok odraziť a táto voda sa do dediny nedostane. Naše miestne potoky potom dokážu odviesť vodu, ktorá sa valí z polí,“ opísal improvizované, no účinné protipovodňové opatrenie.
„Okrem toho existuje ochranné pásmo, podľa ktorého sa v blízkosti potoka u nás nesmie stavať. Toho sa aj držíme, preto nezatápa domy,“ vysvetlil Sedlák.
